Už vieme, čo skutočne trhá Afriku na kusy! Vedci odhalili štruktúru, ktorá ovplyvňuje pohyb tektonických platní
Výskumníci odhalili proces, ktorý dáva do pohybu tektonické platne pod Afrikou a trhá kontinent na kusy. Nachádza sa v plášti.
Africký kontinent sa trhá na dva kusy a výskumníci už môžu vedieť, prečo je to tak. V novom výskume, na ktorý upozornil portál Phys, vedci odhalili dôkazy o rytmických pulzoch roztavenej plášťovej horniny, ktorá vychádza z hlbín našej planéty.
Táto roztavená hornina trhá Afriku na kusy a vytvára nový oceán. Štúdia presnejšie zisťuje, že región Afar, ktorý sa nachádza v Etiópii, stojí na chochole horúceho zemského plášťa. Táto štruktúra pulzuje smerom hore, ako bijúce srdce.
Výskum odhalil, ako presne môže nahor smerujúci horúci materiál hlboko spod zemského plášťa byť ovplyvnený pohybujúcimi sa tektonickými platňami. Ide o obrovské pevné kusy horniny, ktoré plávajú nad zemským plášťom. Postupom miliónov rokov sa môžu tektonické platne odťahovať od seba preč. Miesto, kde dôjde k odtiahnutiu sa nazýva riftová zóna a ide o oblasti ako Afar. V týchto regiónoch sa tektonické platne naťahujú a stenčujú, pričom v určitom momente dochádza k prasknutiu.
Keď toto prasknutie nastáva, zároveň sa vytvára aj zárodok oceánu.
“Zistili sme, že plášť pod Afarom nie je jednotný ani stacionárny, pulzuje, a tieto pulzy nesú odlišné chemické stopy. Tieto vystupujúce pulzy čiastočne roztaveného plášťa sú usmerňované rozchádzajúcimi sa platňami nad nimi. To je dôležité pre to, ako premýšľame o interakcii medzi zemským interiérom a jej povrchom,” hovorí vedúca štúdie, doktorka Emma Watts.
Stret troch riftov
Autori štúdie zároveň vysvetľujú, že región Afar je mimoriadne vzácnym miestom. Ide totiž o oblasť, kde sa stretávajú až tri tektonické rifty. Sú nimi Hlavný etiópsky rift, Červenomorský rift, a rift Adenského zálivu. Geológovia už nejakú dobu predpokladali, že pod týmto regiónom musí ležať vyvieranina horúcej horniny zo zemského plášťa, ktorá sa označuje ako chochol. Až doteraz ale výskumníci mali len málo informácií o tomto chochole alebo ako sa štruktúra správa pod riftujúcimi tektonickými platňami.
Neprehliadni
V rámci vedeckej práce výskumníci zozbierali viac ako 130 sopečných hornín z regiónu Afar a Hlavného etiópskeho riftu. Tieto dáta spojili s existujúcimi a vytvorili pokročilý model, cez ktorý mohli lepšie modelovať štruktúru zemskej kôry a plášťa.
“Chemické pruhovanie naznačuje, že chochol pulzuje, ako tlkot srdca. Tieto pulzy sa zdajú správať odlišne v závislosti od hrúbky platne a toho, ako rýchlo sa od seba odťahuje. V rýchlejšie sa šíriacich riftoch, ako je Červené more, sa pulzy šíria efektívnejšie a pravidelnejšie, ako pulz úzkou tepnou,” hovorí Tom Gernon, spoluautor štúdie.
Dynamické procesy vo vnútri Zeme
Rovnako výskumníci odhaľujú, že chochol pod oblasťou Afar nie je statický, ale dynamický. Evolúcia štruktúr hlboko v zemskom plášti viedla k pohybom tektonických platní, ktoré sa nachádzajú nad týmito štruktúrami. Ide o poznatok, ktorý významne dopĺňa to, ako si vysvetľujeme sopečnú činnosť, zemetrasenia, či proces rozpadu kontinentu, aký momentálne prebieha v Afrike.
“Výskum ukazuje, že výstupy z hlbokého plášťa môžu prúdiť pod základňou tektonických platní a pomáhať sústrediť sopečnú aktivitu tam, kde je tektonická platňa najtenšia. Ďalší výskum zahŕňa pochopenie toho, ako a akou rýchlosťou prebieha prúdenie plášťa pod platňami,” vysvetľujú vedci.
Na záver svojej práce dodávajú, že tento výskum nám pomáha chápať, čo sa deje hlboko pod povrchom našej planéty. Odhalenie a pochopenie týchto procesov nám vie ukázať aj to, ako mohol napríklad na Zemi vzniknúť život. Poznatky získané touto prácou sa však neviažu len na Zem. Výskumníci zároveň dodávajú, že cez pochopenie obývateľnosti Zeme vieme pochopiť aj obývateľnosť iných exoplanét vo vesmíre. Potenciálne by sme tak mohli jednoduchšie odhaliť planéty vhodné pre život.
