Mala 117 rokov, no časť jej tela vyzerala biologicky mladšie. Vedci teraz ukázali, čo bolo inak
Vedci preskúmali 117-ročnú Maríu Branyas a zistili, že napriek extrémnemu veku mala nízky zápal, mladší epigenetický vek a nezvyčajný črevný mikrobióm.
María Branyas Morera sa dožila 117 rokov a 168 dní. Keď v auguste 2024 zomrela, za sebou mala dve svetové vojny, španielsku občiansku vojnu aj pandémiu COVID-19, ktorú sama prekonala vo veku 113 rokov. Vedcov zaujímalo, čo sa deje v tele človeka, ktorý sa dostane do veku, ktorého sa dožije iba mizivé percento populácie.
Jej organizmus ukázal zaujímavý paradox. Niektoré molekulárne znaky jasne zodpovedali extrémnemu veku, iné pripomínali podstatne mladšieho človeka.
Medzinárodný tím analyzoval jej genóm, aktivitu génov, bielkoviny, metabolity, epigenetické zmeny aj baktérie žijúce v črevách. Väčšinu vzoriek odobrali, keď mala 116 rokov a 74 dní.
Výsledky publikovali v štúdii The multiomics blueprint of the individual with the most extreme lifespan v časopise Cell Reports Medicine. Hoci skúmali jedinú supercentenariánku, jej výsledky porovnávali s väčšími kontrolnými a populačnými súbormi.
Teloméry mala extrémne krátke. Epigenetický vek však vyšiel oveľa nižší
Branyas mala mimoriadne krátke teloméry. Ide o ochranné konce chromozómov, ktoré sa počas života skracujú. Ich priemerná dĺžka bola približne 8 kilobáz, najnižšia spomedzi zdravých ľudí použitých na porovnanie. Približne 40 % jej telomér patrilo medzi veľmi krátke.
Neprehliadni
Zmeny videli aj v imunite. Populácia B lymfocytov niesla znaky vysokého veku a v krvotvorných bunkách sa objavila klonálna hematopoéza. Pri nej získajú niektoré krvotvorné bunky mutácie a začnú sa množiť viac než ostatné. S vekom je častejšia a spája sa aj s vyšším rizikom niektorých ochorení krvi a srdcovo-cievneho systému.
Úplne iný výsledok priniesli epigenetické hodiny.
Vedci preto použili aj epigenetické hodiny. Tie sledujú zmeny v metylácii DNA, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi postupne menia a umožňujú odhadnúť takzvaný epigenetický vek. Práve pri biologickom veku človeka sa pritom môže ukázať výrazný rozdiel medzi tým, koľko má človek rokov a ako staro pôsobí jeho telo na molekulárnej úrovni.
Podľa University of Leicester, ktorá sa na výskume podieľala, vyšiel jej epigenetický vek podľa použitých hodín v priemere približne o 23 rokov nižší než jej skutočný vek.
Neznamená to, že jej telo zodpovedalo 94-ročnej žene. Jednotlivé orgány a tkanivá starnú rozdielnym tempom, takže biologický vek nemožno zredukovať na jedno číslo. V jej prípade však epigenetické hodiny vychádzali výrazne nižšie, než by zodpovedalo veku 117 rokov.
V jej DNA našli varianty spájané s dlhovekosťou aj nižším rizikom niektorých chorôb
Pozreli sa jej aj do DNA.
Našli vzácne varianty, ktoré sa v predchádzajúcich výskumoch spájali s dlhovekosťou, fungovaním imunity, mitochondrií, zachovaním kognitívnych schopností či nižším kardiovaskulárnym rizikom.
Časť z nich súvisela s metabolizmom tukov. Aj iné práce o genetike dlhovekých ľudí naznačujú, že za vysokým vekom skôr stojí kombinácia viacerých génových variantov než jediný „gén dlhovekosti“.
Podľa NIHR Leicester Biomedical Research Centre zároveň nemala niektoré genetické varianty spájané so zvýšeným rizikom rakoviny, Alzheimerovej choroby či metabolických ochorení.
Priaznivý bol aj jej metabolizmus tukov.
„Jej lipidový profil bol úžasný, s veľmi nízkym cholesterolom,“ uviedol vedúci tímu Manel Esteller z Josep Carreras Leukaemia Research Institute.
Tieto genetické znaky však samy osebe nevysvetľujú, prečo sa dožila 117 rokov.
Jej črevný mikrobióm vyzeral mladšie, než by zodpovedalo veku 117 rokov
Prekvapenie priniesli aj baktérie v jej črevách.
Vedci našli vysoké zastúpenie baktérií zo skupiny Actinobacteriota vrátane rodu Bifidobacterium. Bifidobaktérie pritom s pribúdajúcim vekom obyčajne ubúdajú.
Pri niektorých storočných ľuďoch už výskumníci pozorovali, že ich množstvo zostáva nezvyčajne vysoké. Tieto baktérie sa spájajú so zdravím čriev a reguláciou zápalových procesov.
Aj Branyas mala na svoj vek veľmi nízku úroveň systémového zápalu.
Chronický mierny zápal sa u starších ľudí naopak často zvyšuje. Tento jav sa označuje ako „inflammaging“ a spája sa s viacerými chorobami vyššieho veku.
Tri jogurty denne zaujali vedcov. Samy osebe však jej dlhovekosť nevysvetlia
Branyas nefajčila, nepila alkohol a jedla prevažne stredomorskú stravu. Pravidelne chodila na prechádzky, pracovala v záhrade, čítala, hrala na klavíri a udržiavala spoločenské kontakty. Štúdia spomína aj dobrý spánok.
Denne jedla tri porcie obyčajného jogurtu bez pridaného cukru, uvádza University of Leicester. Práve to vedcov zaujalo pri pohľade na vysoké zastúpenie bifidobaktérií v jej črevách. Strava podľa autorov mohla mať na jej mikrobióm vplyv.
To však ešte neznamená, že za jej vekom stáli jogurty. Štúdia neporovnávala ľudí s rozdielnym jedálničkom, preto nevie oddeliť vplyv stravy od genetiky a ďalších častí životného štýlu.
Vo veku 117 rokov nemala rakovinu ani demenciu
Branyas nebola vo veku 117 rokov bez zdravotných problémov.
Trpela bronchiektáziami, divertikulom pažeráka a osteoartrózou. V posledných mesiacoch života mala obmedzenú pohyblivosť a vo veľkej miere potrebovala pomoc druhých.
Na druhej strane nemala diagnostikovanú rakovinu ani neurodegeneratívne ochorenie a podľa vedcov nevykazovala známky demencie.
Práve preto bol jej prípad nezvyčajne cenný. Pri veľmi starých ľuďoch sa často nakopí viacero vážnych chorôb a vedci potom ťažko rozlišujú, ktorá molekulárna zmena patrí k samotnému starnutiu a ktorá k ochoreniu.
U Branyas videli vedľa seba oba extrémy. Mala veľmi krátke teloméry, klonálnu hematopoézu a zostarnutú časť imunitného systému. Zároveň mala priaznivý metabolizmus tukov, nízky zápal, nezvyčajný črevný mikrobióm a mladší epigenetický profil.
Autori preto poukazujú na možnosť, že vysoký vek a chorobnosť nemusia postupovať ruka v ruke.
Jej prípad je výnimočný, no na všeobecné závery jeden človek nestačí
Najväčším obmedzením štúdie je samotná Branyas. Bola iba jedna.
Vedci síce jednotlivé genetické, metabolické, imunitné či epigenetické výsledky porovnávali s väčšími skupinami ľudí, no z jedného výnimočného prípadu nemožno určiť univerzálny návod na dlhý život.
Autori pôvodnej štúdie v Cell Reports Medicine preto upozorňujú, že výsledky bude potrebné overovať na ďalších ľuďoch.
To nebude jednoduché. Branyas patrila medzi supercentenariánov, teda ľudí starších ako 110 rokov, ktorých je na svete veľmi málo.
Jej prípad však ukazuje, že človek môže mať výrazné biologické známky extrémneho veku a zároveň si zachovať viaceré mechanizmy spájané s lepším zdravím.
