Zloženie Slnka sme celú dobu chápali nesprávne: Vedci zmenili jednu vec a viacero nejasností začalo dávať zmysel
Nová štúdia tvrdí, že sme sa po celý čas mýlili v kompozícii nášho Slnka. Toto je inak, než sme mysleli.
Výskumníci zo Southwest Research Institute v rámci novej štúdie navrhujú novú kompozíciu Slnka, ktorá by vedela pomôcť vysvetliť niekoľko pretrvávajúcich otázok ohľadom centrálnej hviezdy Slnečnej sústavy.
Autori štúdie vo svojej práci nehovoria, že sa Slnko skladá z iných látok, než sme doteraz predpokladali. Namiesto toho ale navrhujú, že pomer rozdielnych látok môže byť o niečo iný, než sa pôvodne predpokladalo. K tomuto záveru vedci dospeli študovaním kompozície primitívnych kozmických telies, napríklad asteroidov, komét alebo objektov v Kuiperovom páse.
Odlišná kompozícia Slnka
Pomocou týchto dát následne prehodnotili solárnu kompozíciu spôsobom, ktorý zjednocuje spektroskopické a helioseizmologické merania, po prvýkrát v histórii. Helioseizmológia je odbor, ktorý skúma interiér Slnka tak, že sleduje vlny, ktoré prechádzajú hviezdou. Spektroskopia zas odhaľuje kompozíciu povrchu na základe spektrálneho podpisu, ktorý má každý jeden chemický prvok. V rámci novej štúdie riešia problém ohľadom množstva rôznych látok na Slnku.
“Naša štúdia je prvou, ktorá na základe špeciálneho interdisciplinárneho prístupu priniesla podobné výsledky. Ukázalo sa, že slnko môže obsahovať viac uhlíka, vodíka a kyslíka, než sa spočiatku predpokladalo. Modely vzniku Slnečnej sústavy s touto novou solárnou kompozíciou dokázali presne reprodukovať zloženie veľkých objektov v Kuiperovom páse, ako aj chemickú kompozíciu vzoriek asteroidov Ryugu a Bennu,” tvrdí doktor Ngoc Truong, jeden z autorov štúdie.
Výskumníci v štúdii použili nové merania solárnych neutrín a spojili ich s meraniami kompozície solárneho vetra, ktoré poskytla misia Genesis, za ktorou stojí americká NASA. Vedci tiež pracovali s množstvom vody, ktorá sa nachádza v primitívnych meteoritoch, ktoré vznikli vo vonkajšej časti Slnečnej sústavy. Zohľadnili aj hustoty veľkých objektov v Kuiperovom páse, napríklad hustotu trpasličej planéty Pluto a jej mesiaca Charon.
Štúdia predstavuje testovateľné predikcie pre budúce výskumy v oblasti helioseizmológie, či pri meraniach solárnych neutrín a iných kozmochemických meraní. Pomôcť by mohla napríklad pri budúcich misiách, ktorých cieľom je získanie vzoriek z kométy.
Neprehliadni
“Kompozícia Slnka sa používa na kalibrovanie iných hviezd a na pochopenie kompozície a vzniku ďalších objektov v Slnečnej sústave. Naša štúdia v tomto ohľade ponúka prelomové zistenia, ktoré nám pomôžu oveľa presnejšie pochopiť, z akých prvkov sa skladala solárna hmlovina, z ktorej neskôr vzniklo Slnko a všetky objekty Slnečnej sústavy,” vysvetlil Truong.
Výskumníci sa zamerali aj na organické zlúčeniny a na to, akú úlohu hrali v prvotnej solárneh hmlovine. Tvrdia, že tieto zlúčeniny sú významným prenášačom uhlíka. Keď výskumníci v minulosti vytvárali modely Slnečnej sústavy s pomocou modelov organických látok, ktoré získali z kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko, tieto modely nedokázali vysvetliť existenciu sústavy Pluto-Charon.
Evolúcia Slnečnej sústavy
Nová štúdia ale presnejšie popisuje z akého pomeru prvkov sa skladá naše Slnko. Ako autori štúdie tvrdia, po prvýkrát majú pocit, že konečne chápu mix chemických prvkov, z ktorých vznikla celá Slnečná sústava. Nová štúdia tvrdí, že Slnečná sústava má viac uhlíka, dusíka a kyslíku, než sa spočiatku predpokladalo.
Presnejší pomer chemických prvkov vedcom ponúkne pevnejší model pri výskume kompozície planét a môže nám poskytnúť presnejší model toho, ako planéty vznikajú. S týmito poznatkami sa môžeme následne dopracovať k tomu, čo robí planétu skutočne obývateľnou. Zistiť, čo robí planétu vhodnú pre život nám pomôže nielen pri chápaní toho, ako život na Zemi odštartoval, ale aj na akých typoch planét by sme mohli potenciálne objaviť mimozemský život.
Autori štúdie pokračujú vo svojej práci, no už teraz vysvetľujú, že ich zistenia výrazne prehĺbia naše vedomosti o vzniku a následnej evolúcii iných hviezd a celých hviezdnych sústav. To nám zas môže otvoriť dvere k výskumu chemickej evolúcie celej galaxie.
