Život na Zemi sa možno nezačal tu. Nový výskum spochybňuje tradičné predstavy o jeho pôvode
Mladá Zem bola spočiatku suchá a bez vody aj uhlíka.
Dnes berieme život na Zemi ako samozrejmosť. Lenže čoraz viac dát naznačuje, že to tak byť nemuselo. Mladá Zem vznikla rýchlo, chemicky sa uzavrela a v tejto podobe bola pre život nepoužiteľná. Chýbala voda, uhlík aj ďalšie prchavé látky. To nie je žiaden detail. To je zásadná komplikácia pre všetky jednoduché predstavy o vzniku života.
Výskum tímu z University of Bern, ktorý bol publikovaný v Science Advances, ukazuje, že pôvodná Zem bola suchá a chemicky uzavretá. Bez vody. Bez prchavých prvkov. Bez podmienok, v ktorých by mal život šancu rozbehnúť sa. Biosféra na Zemi podľa týchto dát nevznikla v podmienkach, ktoré na planéte panovali po jej vzniku.
Mladá Zem nemala z čoho začať
Výskum ukazuje, že chemická skladba tzv. proto-Zeme sa ustálila veľmi rýchlo, a to najneskôr do troch miliónov rokov od vzniku Slnečnej sústavy. Z geologického pohľadu ide o okamih. Problém bol v tom, kde sa planéta formovala. Vo vnútornej, horúcej časti systému sa prchavé látky ako voda, uhlík či síra nedokázali viazať do pevných hornín. Do základného materiálu Zeme sa preto dostali len v zanedbateľnom množstve.
Inými slovami to znamená, že planéta bola síce hotová, ale biologicky prázdna. Bez oceánov, bez uhlíkového cyklu, bez chemického základu, z ktorého by sa mohla začať skladať bunka. Ak by sa dejiny zastavili tu, dnes by sme riešili inú otázku: prečo je Zem len ďalším Marsom.
Neskorá zrážka s planétou Theia zmenila chemické podmienky Zeme
Podľa dát z izotopovej analýzy meteoritov a pozemských hornín prišiel obrat až neskôr. A to násilne. Zrážka s telesom veľkosti Marsu, známym ako Theia, pravdepodobne priniesla vodu a ďalšie prchavé prvky z chladnejších oblastí Slnečnej sústavy. Rovnaká udalosť, ktorá viedla k vzniku Mesiaca, zmenila aj chemický osud Zeme.
Neprehliadni
Nešlo o pomalý, plynulý proces. Chemické podmienky Zeme sa zmenili skokovo, v dôsledku konkrétnej udalosti. Bez tohto zásahu by na planéte chýbal priestor, v ktorom by sa mohli biologické procesy vôbec rozbehnúť.
Nie všetci vedci však pripisujú prísun vody a organických látok jednej udalosti. Existuje aj scenár, podľa ktorého sa Zem k týmto látkam dostávala postupne počas tzv. neskorého veľkého bombardovania, keď planétu zasahovali kométy a asteroidy z vonkajších častí Slnečnej sústavy. V praxi sa tieto vysvetlenia nevylučujú, skôr naznačujú, že chemické „dopĺňanie“ Zeme mohlo prebiehať vo viacerých fázach.
Voda sama o sebe vznik života nevysvetľuje
Samotná prítomnosť vody a organických molekúl ešte nevysvetľuje vznik života. Z iného uhla sa na problém pozerá aj práca fyzika Robert Endres z Imperial College London, ktorá rieši nepríjemnejšiu otázku: aká je reálna pravdepodobnosť, že sa z chemickej zmesi bez riadenia spontánne poskladá prvá bunka.
Jeho modely hovoria, že molekuly, z ktorých sa skladá život, sa rozkladajú rýchlejšie, než by sa stihli správne usporiadať. Aby vznikla protocela, museli by sa v presnom čase, na presnom mieste a v správnych koncentráciách stretnúť procesy, ktoré fyzika považuje za extrémne nepravdepodobné. Nie nemožné, ale natoľko vzácne, že čas sám o sebe nemusí stačiť.
Vznik života zostáva otvorený problém
Dáta nepodporujú priamo predstavu, že život na Zem prišiel hotový z vesmíru. Naznačujú však, že pôvodné podmienky planéty boli nedostatočné a že vznik života nebol samozrejmým pokračovaním jej vývoja.
Pri hľadaní obývateľných exoplanét sa stále často pracuje s jednoduchým kritériom vody. Dáta však naznačujú, že bez správneho sledu udalostí to nestačí. Planéta môže ležať na správnom mieste a aj tak nikdy neprekročiť prah, za ktorým sa dá hovoriť o živote.
Zem dnes pôsobí stabilne a samozrejmá. Dáta však ukazujú, že jej cesta k súčasným podmienkam bola plná prerušení, náhod a udalostí, bez ktorých by sa biologické procesy nemuseli nikdy rozbehnúť.
