Žijeme v zlatej ére sprostosti? Čím viac používaš ChatGPT a ďalšie AI nástroje, tým viac sa takto mení tvoj mozog. Je to ako pandémia
Vedkyňa z MIT skúmala, ako používanie umelej inteligencie ovplyvňuje naše myslenie. Zistila, že čím viac sa spoliehame na nástroje ako ChatGPT, tým menej pracujú oblasti mozgu zodpovedné za kreativitu a pozornosť. Digitálny komfort nás podľa odborníkov postupne zbavuje schopnosti kriticky premýšľať.
Na Massachusetts Institute of Technology (MIT) je možné zažiť budúcnosť už dnes. V presklených priestoroch Media Lab sa mieša umenie s technológiou. Začínajúc miniatúrnymi robotmi až po umelecké diela, ktoré navrhli algoritmy. Jedným z mozgov tohto inovatívneho prostredia je výskumníčka Nataliya Kosmyna, ktorá sa venuje vývoju zariadení umožňujúcich prepojenie mozgu s počítačom. Verí, že jej technológie raz pomôžu ľuďom, ktorí stratili reč, komunikovať pomocou samotných myšlienok. Na tému upozornil portál The Guardian.
Nedávno však Kosmyna dostala sériu zvláštnych e-mailov. Ľudia jej písali, že po dlhšom používaní nástrojov ako ChatGPT majú pocit, akoby sa menilo ich uvažovanie. Cítili sa roztržití a tvrdili, že si pamätajú menej ako predtým. To ju priviedlo k experimentu. Sledovala mozgovú aktivitu študentov pri písaní esejí. Jedni písali sami, druhí používali internet a tretí si pomáhali ChatGPT. Výsledky boli prekvapivé. Čím viac bolo pomoci zo stroja, tým menšia bola aktivita v oblastiach mozgu zodpovedných za pozornosť a kreativitu.
Človek sa postupne vzdáva myslenia
Kosmyna poznamenala, že ľudia začali technológiám až príliš dôverovať. Na pracoviskách je bežné, že umelá inteligencia rieši časti úloh namiesto človeka, a študenti ju využívajú pri tvorbe textov či projektov.
„Mozog sa prirodzene snaží uľahčiť si cestu, no práve tréning je to, čo nás posúva dopredu,“ upozorňuje.
Tento pohodlný digitálny svet bez prekážok nás paradoxne oslabuje. Čím menej sa musíme sústrediť, tým viac delegujeme rozhodovanie na stroje.
Cestujeme s navigáciou, počítame pomocou kalkulačky, hľadáme fakty namiesto pripomenutia z pamäte. A pritom často ani nezisťujeme, či sú tie informácie spoľahlivé. Spisovateľka Daisy Christodoulou to výstižne nazvala „stupidogénna spoločnosť“. Je to systém, ktorý nás vedie k povrchnosti, lebo všetko je až príliš jednoduché.
Neprehliadni
V školstve je tento trend obzvlášť viditeľný. Na viacerých univerzitách si pedagógovia všímajú, že kvalita diskusií upadá. Michael Gerlich zo Swiss Business School dokonca zistil, že študenti, ktorí často využívajú generatívnu AI, majú nižšie skóre v testoch kritického myslenia. Nie preto, že by boli menej inteligentní, ale preto, že sa prestávajú učiť vyhodnocovať informácie.
Generatívna AI navyše ovplyvňuje spôsob, akým ľudia uvažujú. Keď počítač ponúkne odpoveď, náš mozog sa jej automaticky prispôsobí. Zafixuje sa na prvé riešenie a stratí chuť hľadať alternatívy. Gerlich to nazýva „efekt ukotvenia“. Stroje tak neposkytujú len informáciu, ale aj smer, akým začneme rozmýšľať.
Vrátime sa v evolúcii na začiatok?
Skúsenosti z bežnej praxe potvrdzujú aj učitelia. Matt Miles a Joe Clement zo Spojených štátov upozorňujú, že technológie síce otvárajú nové možnosti, no deti pri nich menej sústredene pracujú. Priznávajú, že študenti majú problém rozmýšľať samostatne. Pričom ak nemajú obrazovku, nevedia si poradiť.
„Ak ma vidíte s telefónom, nerobím nič produktívne,“ povedal im jeden zo žiakov. Čo je už tiež paradoxom samým o sebe.
Nejde však len o žiakov. V stave neustálych upozornení žije prakticky každý. Konzultantka Linda Stone ešte koncom 90. rokov pomenovala fenomén „neustálej čiastočnej pozornosti“. V ére notifikácií a AI ho však zažívame v oveľa intenzívnejšej podobe. Sústredenie sa totiž rozpadá na drobné úseky a mozog je neustále v strehu, no málokedy skutočne premýšľa.
Nie je preto prekvapením, že mnohí majú pocit „mozgového útlmu“. Ide o termín, ktorý Oxford označil za slovo roka. Predstavuje presne to, čo cítime po hodinách bezcieľneho surfovania na internete. Máme dojem, že sme získali množstvo poznatkov, no v skutočnosti si nič nepamätáme.
Keď sa technológie zapoja do nášho myslenia, neznižujú len námahu, ale menia aj podstatu učenia. Niektorí odborníci hovoria, že experimentujeme sami so sebou. Možno to nie je začiatok éry nadvlády strojov, ale ide o začiatok obdobia, kedy sa dobrovoľne vzdávame vlastného úsilia myslieť, rozmýšlať a uvažovať.
