Webbov vesmírny teleskop môže na vzdialených planétach odhaliť plyn, ktorý produkujú živé organizmy
Ide o plyn, ktorý produkujú živé organizmy. Webbov vesmírny teleskop ho môže odhaliť, hovoria astronómovia.
Výskumníci odhalili, aké plyny v atmosférach vzdialených exoplanét, ktoré môžu naznačovať existenciu života, by sme mohli odhaliť pomocou Webbovho vesmírneho teleskopu. Za objavom stoja výskumníci z University of California, Riverside.
Autori štúdie vysvetľujú, že tieto plyny sa bežne nespájajú s pátraním po mimozemskom živote a odhaliť by sme ich mohli na planétach, ktoré sa na našu Zem nepodobajú ani zďaleka. Zároveň ale ide o plyny, ktoré môže odhaliť momentálne najvýkonnejšie vesmírne observatórium ľudstva.
Ide o plyny, ktoré označujeme ako metylhalogenidy. Sú to plyny, ktoré sa skladajú z uhlíka a troch atómov vodíka. Táto metylová skupina je pripevnená na atóme halogénu, napríklad chlóru alebo brómu. Na Zemi metylhalogenidy vytvárajú primárne baktérie, morské sinice, huby či niektoré rastliny.
Život na nich vieme nájsť už dnes
Jeden z hlavných problémov pri odhaľovaní metylhalogenidov je ten, že planéty pripomínajúce Zem sú príliš malé a tmavé na to, aby ich mohol Webbov vesmírny teleskop pozorovať. Existuje ale typ exoplanéty, ktorú by si najvýkonnejšie kozmické observatórium mohlo všimnúť. Ide o väčšie exoplanéty, ktoré sú pokryté globálnym oceánom a hrubou vodíkovou atmosférou. Ide o exoplanéty, ktoré nazývame “Hyceánske”.
Slovo hycean vzniklo spojením slov hydrogen (pozn. vodík) a oceán. Autori štúdie vysvetľujú, že na hyceánskych planétach by ľudia nedokázali dýchať a prežiť, no môže ísť o ideálne prostredie pre rôzne mikróby.
Neprehliadni
“Planéty podobné Zemi máme zatiaľ problém odhaliť a pozorovať, kvôli technologickým limitáciám. Hyceánske planéty ale ponúkajú jasnejší signál,” vyjadril sa Eddie Schwieterman, spoluautor nového výskumu.
Autori štúdie vysvetľujú, že hoci zatiaľ nedokážeme odhaliť planéty podobnejšie Zemi, tieto svety môžu byť skvelým spôsobom, ako už dnes pátrať po živote mimo našej planéty. Zem je zatiaľ jediným svetom, o ktorom vieme, že je schopný podporovať život. Nehovoríme však len o nás ľuďoch a ostatných komplexných živočíchoch, ale aj o obrovskom množstve mikroorganizmov.
Zatiaľ sme nenašli planétu mimo Zeme, ktorá by niesla akékoľvek stopy života, či už mikroskopického alebo makroskopického. Odhalenie mikróbov v atmosfére vzdialenej exoplanéty by nám síce nepomohlo zistiť, či okrem nás existuje vo vesmíre inteligentná civilizácia, no jasne by nám demonštrovalo, že život za hranicami Zeme je možný. Ak by sme odhalili viacero hyceánskych planét s mikroskopickým životom, výskumníci by dokázali dokonca zistiť aj to, aký bežný je minimálne mikroskopický život vo vesmíre.
“Kyslík momentálne nedokážeme odhaliť v atmosfére planéty, ktorá sa podobá na našu Zem. Metylhalogenidy na hyceánskych svetoch však predstavujú jedinečnú možnosť pátrania po živote so súčasnou technológiou,” vysvetľuje Michaela Leung, spoluautorka štúdie.
Mikroskopický život vo vesmíre
Autori štúdie vysvetľujú, že metylhalogenidy by sme mohli s pomocou Webbovho vesmírneho teleskopu odhaliť za menej ako 13 hodín. Tento čas je podobný a častokrát aj oveľa kratší ako čas na odhalenie iných plynov, napríklad kyslíku a metánu. Rýchlejšie odhalenie znamená kratšie použitie teleskopu, čo znamená, že pátranie po týchto plynoch je výrazne lacnejšie.
Ak by sme odhalili stopy mikróbov, autori štúdie podotýkajú, že by išlo o mikróby, ktoré sa nepodobajú na nič, čo sme doteraz videli. Metylhalogenidy sú však jedným z plynov, ktoré by mohli vylučovať v rámci svojho metabolizmu. Tieto plyny sú zároveň sľubným kandidátom na odhalenie mimozemského života, lebo majú silnú absorpciu v infračervenom spektre a môžu sa vo veľkom množstve hromadiť v atmosfére exoplanéty dominovanej vodíkom.
Webbov vesmírny teleskop by už dnes dokázal tieto plyny odhaliť, no nadchádzajúce observatóriá, ako napríklad európska misia LIFE, by tieto plyny mohla odhaliť oveľa jednoduchšie.
Autori štúdie vo svojej práci pokračujú aj naďalej. Do budúcna chcú svoj prieskum rozšíriť aj na iné typy planét a iné plyny. Tie by mohli slúžiť ako potenciálna biologická stopa.
