Výskumníci našli „tajnú zbraň“ rakoviny: Prečo je náš imunitný systém proti nej bezbranný?
V novom výskume sa vedci z Harvardu pozreli na to, prečo náš imunitný systém dovoľuje rakovine nekontrolovateľne rásť.
Keď sa v našom tele objaví rakovina, začína sa to zmutovanými bunkami, ktoré sa začínajú nekontrolovateľne množiť a rozširovať sa. Problémom je, že toto chybné správanie náš imunitný systém, ktorý bol stvorený na bojovanie s poškodenými bunkami, prehliada. Ide o problém, na ktorý výskumníci dlho nevedeli nájsť odpoveď, no štúdia z Harvardskej univerzity by mohla priniesť do problému trochu viac svetla.
Výskumníkom sa v rámci ich novej práce podarilo objaviť spôsob, akým rakovinové bunky „vypínajú“ imunitný systém, ktorý im následne umožňuje rásť bez kontroly. Vylučujú totiž určitú chemickú látku, ktorá imunitné bunky oslabí a ony potom nedokážu efektívne poškodené bunky zahubiť. Výskumníci zároveň odhaľujú dôležitú úlohu mikroprostredia okolo nádoru v šírení rakoviny.
„Teraz už vieme, že táto látka ovplyvňuje blízke imunitné bunky a prostredie okolo robí menej nebezpečným pre rakovinu,“ vysvetľuje jedna z autoriek štúdie, Marcia Haigis.
Oslabenie imunitných buniek
Vedecký tím sa už 15 rokov venoval problému rakoviny, presnejšie čo poháňa jej šírenie a čo jej umožňuje prežiť. Skúmali imunitný systém človeka, ktorý by mal vyslať potrebné bunky na boj s rakovinou, no táto interakcia ostala z väčšej časti neznáma. Výskumníci sa preto pýtali, prečo dokážu niektoré rakovinové bunky prežiť, zatiaľ čo iné nie.
„Zaujímalo nás ako metabolity sprostredkúvajú interakcie medzi rakovinovými bunkami a imunitnými bunkami,“ tvrdí Haigis.
V rámci svojho výskumu sa vedci zamerali na rakovinové bunky s mutáciou IDH, ktorá sa vyskytuje v približne 3,5% rakovín. Bunky s touto mutáciou vylučujú sekrét D-2-hydroxyglutarát (pozn. redakcie: D-2HG) – metabolit, ktorý sa bežne nenachádza v tele vo vysokých koncentráciách. Predchádzajúce štúdie ukázali, že tento metabolit pomáha rastu buniek tým, že pozmení ich genetické cestičky. Natrvalo ich zmení na agresívnejší typ bunky.
Vedci zisťovali, ako D-2HG reaguje s bunkami typu CD8+T, imunitnými bunkami vypúšťajúcimi proteíny, nazývajúce sa granzýmy, spolu s ďalšími imunitnými látkami, ktoré majú pomôcť zničiť rakovinové bunky. Vedci však dokazujú, že keď CD8+T bunky reagujú s D-2HG, takmer okamžite spomalia svoje rozmnožovanie a strácajú schopnosť zničiť rakovinové bunky. Presnejšie povedané, D-2HG zneškodní schopnosť CD8+T buniek vytvárať dôležitý enzým, ktorý vytvára látky potrebné pre zničenie rakovinových buniek.
Neprehliadni
Keď vedci počas experimentu odstránili D-2HG, všimli si, že bunky svoju schopnosť získali späť. Znamená to, že sa tento proces dá zvrátiť.
Hoci sa vedcom podarilo dokázať, ako sa rakovina dokáže chrániť, veľa otázok ostáva nezodpovedaných. V ďalších výskumoch by sa chceli zamerať na to, ako D-2HG ovplyvňuje ďalšie imunitné bunky v mikroprostredí nádoru. Chcú však preskúmať aj prípadné možnosti liečby nádoru, pretože podľa slov autorov štúdie, zatiaľ nevedia povedať, ako ich výskum pomôže pri liečebných procedúrach.
