Vedci vyvinuli technológiu nano-MIND, pomocou ktorej dokážu manipulovať s mozgom na diaľku
Výskumníci predstavili prvé zariadenie svojho druhu, Nano-MIND technológiu, pomocou ktorej dokážu manipulovať mozog a aktivitu neurónových obvodov.
Výskumníci z Institute for Basic Science v spolupráci s kórejskou Yonsei University odhalili prelomovú metódu, vďaka ktorej môžu manipulovať špecifické mozgové regióny pomocou magnetických polí.
Vedci veria, že s pomocou tejto novej technológie dokážu odomknúť tajomstvá vyšších mozgových funkcií, medzi ktoré radíme napríklad vedomie, motiváciu alebo naše emócie. Nová technológia zároveň umožňuje bezdrôtovú a presnú moduláciu určitých neurónových obvodov pomocou magnetizmu.
Ako autori štúdie vysvetľujú, mozog človeka ukrýva viac ako 100-miliárd neurónov, ktoré sú navzájom poprepájané v komplexnej sieti. Ovládanie neurónových obvodov môže vedcom pomôcť odhaliť, ako náš mozog vytvára a riadi vyššie kognitívne funkcie. Popri tom by však mohli vedci identifikovať aj príčiny rôznych mozgových porúch.
Keďže s pomocou nového zariadenia vedci dokážu kontrolovať rôzne mozgové funkcie, nová technológia pomôže aj pri vytváraní rozhrania prepájajúceho mozog a počítač. Medzi podobné zariadenia môžeme zaradiť napríklad Neuralink, ktorý chce človeku umožniť kontrolovať rôzne zariadenia pomocou myšlienky.
Magnetické polia sa už dlhodobo používajú v zdravotníctve. Ide o bezpečnú metódu, vďaka ktorej dokážu vedci nahliadnuť za biologické tkanivo. Nová technológia schopná manipulovať presným spôsobom dôležité mozgové regióny sa nazýva Nano-MIND (Magnetogenetic Interface for NeuroDynamics).
Neprehliadni
V rámci experimentov na zvieratách vedci demonštrovali, že technológia Nano-MIND dokáže úspešne modulovať komplexné mozgové funkcie, napríklad emócie, sociálne správanie či motiváciu. Na to využíva magnetické polia a magnetizované nanočastice, aby mohlo zariadenie selektívne aktivovať cielené mozgové obvody.
Úprava fungovania mozgu
Hlavným objavom štúdie je selektívna expresia nano-magnetoreceptorov v špecifických typoch neurónov a mozgových obvodov a ich následná aktivácia s rotujúcimi magnetickými poľami v správnu chvíľu.
Výskumníci dokázali selektívnou aktiváciou GABA receptorov vyvolať materské správanie u myší, ktoré nemali svojich vlastných potomkov. Ako vysvetľujú autori štúdie, aktiváciou týchto neurónov sa zvýšili u týchto myší materské inštinkty. V praxi začali tieto myši nosiť mláďatá do hniezda, hoci neboli ich mláďatá.
Vedci následne regulovali kŕmiace návyky tým, že cielili na motivačné neuróny v hypotalame. Aktivácia inhibičných neurónov vyústila do 100% vyššieho apetítu a aktivácia excitačných neurónov viedla k viac ako 50% poklesu apetítu.
“Výsledky experimentov naznačujú, že Nano-MIND technológia dokáže selektívne aktivovať žiadané mozgové obvody na obojstrannú moduláciu vyšších mozgových funkcií. Tým dláždime cestu k pokrokom v oblasti neurovied a potenciálne aj terapeutickým aplikáciám,” tvrdia autori štúdie.
Ide o prvé zariadenie na svete, ktoré dokáže voľne ovládať špecifické mozgové regióny pomocou magnetických polí. Autori štúdie očakávajú, že Nano-MIND technológiu využijú aj iný výskumníci na to, aby skúmali a pochopili mozgové funkcie. Získané poznatky môžu využiť okrem vyššie uvedených vecí aj na trénovanie sofistikovanejších umelých inteligencií.
Na stope najväčšej záhady človeka
Autori štúdie veria, že s pomocou technológie Nano-MIND sa môžeme dostať k odpovedi na pravdepodobne tú najväčšiu záhadu ohľadom človeka, nášmu vedomiu. Všetci vieme, že sme vedomí, no vedci majú len veľmi malú predstavu o tom, čo to vedomie vlastne je a kde presne vzniká.
Vedomie človeka je zároveň jedným z najťažších oborov, aké môže vedec skúmať. Dosť veľký podiel na tom má fakt, že vedcom chýbajú experimentálne dáta. Pred rokom v júni sa strhla obrovská vedecká diskusia, v rámci ktorej sa proti sebe postavili dve najväčšie teórie ľudského vedomia.
Vedecká diskusia by nebola problém, pretože aj cez diskusie sa výskumníci posúvajú vpred. Táto ale viedla k otvorenému listu, v ktorom jeden tábor označil teóriu druhého tábora za pseudovedu. Odborníci sa vyjadrili tak, že v podstate akékoľvek výskumy vedomia sú pseudovedou.
Každá teória vedomia môže byť považovaná za pseudovedu. V každej teórii sa totiž nájdu časti, ktoré kvôli etickým alebo praktickým dôvodom nie je možné otestovať. Niektorí odborníci sa zastávajú názoru, že tento otvorený list bol pokusom o umlčanie integrovanej informačnej teórie. Viac o tejto hádke a integrovanej informačnej teórii nájdeš v tomto článku.
