Vedci vložili do myší „ľudský jazykový gén“. To, čo sa potom dialo, ich prekvapilo
Výskumníci odhalili proteín, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou stojí za bohatou ľudskou rečou.
Človek je dnes jediným tvorom na Zemi, ktorý sa môže pýšiť komplexným jazykom. Vďaka nemu môžeme zdieľať s inými nielen naše skúsenosti, ale aj nekonečné množstvo abstraktných myšlienok.
Spomeň si, ako ti kamarát opisoval svoje zážitky z exotickej dovolenky. Určite si si vďaka jeho slovám dokázal živo vybaviť, ako asi mohol vyzerať východ Slnka na otvorenom mori, hoci si nikdy nič podobné nezažil. To je sila nášho jazyka, ktorý nemá žiaden iný tvor na Zemi. Lenže ako sme sa k takým bohatým rečovým schopnostiam dostali? Výskumníci z Rockefeller University vo svojej novej štúdii odhalili proteín, ktorý mohol viesť ku vzniku tejto našej úžasnej vlastnosti.
“Naši blízky evoluční príbuzní, napríklad Neandertálci, mali s najväčšou pravdepodobnosťou všetky anatomické štruktúry v krku a ušiach, aby dokázali rozprávať a počuť zvuky ako my. Dokonca s nami zdieľajú aj gén, ktorý sa prepája s našou schopnosťou rozprávať. Napriek tomu sú to len moderní ľudia, Homo sapiens, ktorí sa vyznačujú expandovaným mozgovým regiónom pre produkciu a porozumenie jazyku,” vysvetľujú autori štúdie.
Proteín za ľudskou rečou
Vo svojej práci približujú variant proteínu, ktorý existuje jedine v ľuďoch. Autori štúdie veria, že tento variant nám pomohol vyvinúť náš bohatý jazyk. Ide o špecifický variant proteínu NOVA1, ktorý sa viaže na RNA v mozgu. Predpokladá sa, že tento proteín je kritický pre neurónový vývoj.
Autori štúdie vložili tento špecificky ľudský proteín do myší a zistili, že keď nahradili ich proteín NOVA1 tým ľudským, myši zmenili spôsob, ako na seba volajú.
Na základe tohto zistenia sa vedci pozreli aj hlbšie do minulosti. Analýza genetiky Neandertálcov a Denisovanov potvrdila, že ani oni túto špecifickú verziu proteínu nemali. Autori štúdie teda usudzujú, že táto verzia NOVA1 je naozaj “jazykovým génom” špecifickým pre nás ľudí. Zároveň ale ide len o jednu z mnohých zmien, ktoré sú špecifické pre nás ľudí.
Neprehliadni
Ďalším predpokladaným génom bol FOXP2. Predchádzajúce výskumy totiž ukázali, že ak má človek mutáciu v tomto géne, potom trpí výraznými jazykovými defektami. Medzi tieto defekty patrí neschopnosť koordinovať pohyby pier a úst s vydávaným zvukom. Ľudia majú oproti primátom a iným cicavcom špecifickú verziu génu FOXP2, no mali ju aj Neandertálci. Tento gén teda nie je s najväčšou pravdepodobnosťou ten, ktorý nám dal ľudskú reč.
Postupne vedci natrafili na proteín NOVA1. Ide o gén, ktorý sa vyskytuje naprieč celou zvieracou ríšou, no ľudia majú špecifickú verziu tohto proteínu. Naša verzia sa vyznačuje jedinou zmenou v aminokyseline, namiesto izoleucínu máme aminokyselinu valín na pozícii 197.
Najfascinujúcejšou časťou výskumu je však experiment na myšiach. Ako sme už spomenuli vyššie, výskumníci nahradili živočíšnu verziu proteínu NOVA1 tou ľudskou. Ostali prekvapení, keď zistili, že myši s ľudským génom vydávali odlišné volania ako tie, so špecificky živočíšnym génom.
V budúcnosti by sa výskumníci chceli pozrieť viac do hĺbky na to, ako NOVA1 gén ovplyvňuje ako jazyk funguje. Veria, že výskumom tohto proteínu by mohli v budúcnosti nájsť spôsob, ako vyliečiť rôzne rečové poruchy. Veria, že by výskum tohto proteínu mohol pomôcť aj pri liečbe neurodegeneratívnych porúch.
Záhady ľudskej reči
Naša schopnosť vyjadrovať konkrétne aj abstraktné myšlienky je naozaj fascinujúca, no kedy sme začali rozprávať ako ľudia? Na túto otázku sa novou štúdiou pokúsili zodpovedať výskumníci z inštitútu MIT. Vo svojej novej štúdii prinášajú dôkazy, ktoré naznačujú, že človek mal predpoklady pre vývoj svojho komplexného jazyka už pred približne 135-tisíc rokmi. To samozrejme nebolo obdobie, kedy sa začal komplexný jazyk používať. Výskumníci odhadujú, že po prvýkrát začali naši predkovia používať komplexnú reč v sociálnom kontexte pred približne 100-tisíc rokmi. Viac sa o ľudskej reči môžeš dočítať v tomto článku.
