Vedci odhalili, prečo má chrípka a COVID-19 u starších ľudí často ťažký priebeh, zatiaľ čo mladí to zvládnu hravo
Prečo chrípka a COVID-19 ohrozujú seniorov oveľa viac než mladších? Vedci ukázali, že problém nemusí byť len vo víruse, ale aj v tom, ako starnúce pľúca rozbehnú nebezpečný zápal.
Pravdepodobne si si už všimol, že starší ľudia sa oveľa častejšie dostávajú do nemocnice s chrípkou alebo COVID-19, zatiaľ čo mladší tieto infekcie často prekonajú bez väčších problémov. Nový výskum vedcov z Kalifornskej univerzity v San Franciscu teraz presnejšie vysvetľuje, prečo je to tak.
Nie vírus sám, ale reakcia starých pľúc môže byť najväčší problém
Vedci zistili, že starší ľudia majú oveľa vyššie riziko vážneho priebehu chrípky alebo COVID-19 práve kvôli starnutiu buniek v pľúcach. Tieto bunky totiž môžu spustiť extrémnu imunitnú reakciu, ktorá namiesto ochrany organizmu začne samotnému telu škodiť.
Štúdia, ktorú 27. marca publikoval časopis Immunity, pomáha lepšie pochopiť, čo sa v starnúcich pľúcach deje. Zároveň ukazuje, prečo sa aj zdanlivo bežná respiračná infekcia môže u staršieho človeka rýchlo zmeniť na stav, ktorý skončí hospitalizáciou.
Vedci nasimulovali v mladých pľúcach stav, ktorý pripomína starnutie
Aby pochopili, čo sa deje v starnúcich pľúcach, výskumníci sa zamerali na fibroblasty, teda štrukturálne bunky, ktoré pomáhajú držať pľúcne tkanivo pohromade. V experimente na mladých myšiach umelo aktivovali stresový signál, ktorý je typický pre starnutie. Výsledok ich prekvapil.
Tento signál spôsobil, že sa v pľúcach vytvorili zhluky imunitných buniek. Medzi nimi boli aj bunky spojené s génom GZMK, ktorý sa už predtým objavil pri ťažkom priebehu COVID-19. Práve na tento typ buniek sa teraz vedci pozerajú ako na jednu z možných príčin škodlivého zápalu, ktorý sa so starnutím ľahšie rozbieha.
Neprehliadni
„Prekvapilo nás, že pľúcne fibroblasty spolu s imunitnými bunkami priamo poháňajú zápal spojený so starnutím. To naznačuje, že by sme mohli zasiahnuť skôr, než sa u pacientov rozvinie ťažký zápal, ktorý si môže vyžiadať napojenie na dýchací prístroj,“ vysvetľuje Tien Peng, profesor medicíny na UCSF a senior autor štúdie.
Keď sa v pľúcach zapne starý zápalový alarm, problém sa rýchlo zväčší
Fibroblasty majú za normálnych okolností dôležitú úlohu. Udržiavajú dýchacie cesty a pľúcne mechúriky v správnom stave. Pri ochoreniach, ako je COPD, teda chronická obštrukčná choroba pľúc, však môžu zároveň prispievať k zápalu. Výskumný tím preto chcel zistiť, či signály z týchto buniek dokážu narušiť aj inak zdravé pľúca.
Vedci sa zamerali na signálnu dráhu nazývanú NF-kB, čo je jeden z hlavných bunkových mechanizmov, ktorý zapína zápalové reakcie. Keď sa táto dráha aktivovala, fibroblasty vyslali signál makrofágom v pľúcach, teda imunitným bunkám, ktoré fungujú ako prví upratovači a strážcovia tkaniva, aby spustili imunitnú odpoveď. Tá potom pritiahla z krvného obehu ďalšie imunitné bunky vrátane tých, ktoré niesli znak GZMK.
Paradox bol v tom, že hoci tieto GZMK bunky neboli účinné v boji proti infekcii, stále dokázali poškodzovať pľúcne tkanivo. Inými slovami, zápal sa rozbehol, no nepomáhal tak, ako by mal. Skôr pridával ďalšie škody.
Vedci umelo zostarli pľúca mladých myší. Reakcia na infekciu sa hneď zhoršila
Keď sa tieto zhluky imunitných buniek vytvorili, mladé myši začali po infekcii vykazovať vážne príznaky, akoby boli staré. Ešte zaujímavejšie bolo, že keď vedci použili genetickú metódu na odstránenie GZMK buniek, myši dokázali infekciu znášať lepšie.
Toto zistenie naznačuje, že samotné starnutie pľúcneho tkaniva môže byť hlavným spúšťačom škodlivého zápalu. Problém teda zrejme nevzniká až vo chvíli, keď do tela vstúpi vírus, ale už v tom, ako starnúce pľúca na infekciu reagujú.
Rovnaký vzorec zápalu sa objavil aj v pľúcach hospitalizovaných pacientov
Aby si svoje zistenia overili, výskumníci preskúmali pľúcne tkanivo starších pacientov hospitalizovaných s ARDS súvisiacim s COVID-19, teda s akútnym syndrómom respiračnej tiesne, pri ktorom sú pľúca ťažko poškodené a človek má vážny problém s dýchaním. Vzorky obsahovali podobné zhluky zápalových buniek, aké pozorovali aj u myší.
Dôležité bolo, že pacienti s ťažším priebehom ochorenia mali viac týchto zhlukov, zatiaľ čo v zdravých pľúcach darcov sa vôbec neobjavili.
„Počas pandémie COVID-19 sme videli, že naši najzraniteľnejší pacienti už samotnú infekciu často nemali, no v pľúcach im pretrvával ničivý zápal. Práve tento okruh dysfunkcie medzi pľúcnymi a imunitnými bunkami predstavuje sľubný nový terapeutický cieľ,“ uviedol Tien Peng.
Vedci teraz skúmajú, či sa dá tento škodlivý zápal zastaviť skôr
Výskum ukazuje, že problém pri starších ľuďoch nemusí byť len v samotnom víruse, ale aj v tom, ako na infekciu reagujú starnúce pľúca. Práve tento moment by mohol byť v budúcnosti dôležitý pre liečbu, pretože lekári by sa nesnažili tlmiť až naplno rozbehnutý zápal, ale zasiahnuť ešte skôr, než sa stav pacienta prudko zhorší.
Zatiaľ to, samozrejme, neznamená, že vedci majú hotový liek na ťažký priebeh chrípky alebo COVID-19. Štúdia ale ukazuje, kde presne sa môže problém začínať. A práve to môže byť pri chorobách, ktoré najviac ohrozujú seniorov, dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
