Vedci objavili neznámy prehistorický svet a to priamo na Zemi. Tieto mikróby žijú na najnehostinnejšom mieste na planéte
Výskumníci našli prostredie, ktoré sa môže podobať na Zem pred 3,5-miliardami rokov.
Výskumníci z University of Colorado, Boulder, sa v rámci novej štúdie pozreli na jedno z najmenej obývateľných miest našej planéty, soľné pláne Puna de Atacama. Objavili v nich jedinečný ekosystém, ktorý by nám mohol viac prezradiť o tom, ako na našej planéte vznikal život pred miliardami rokov a či rovnakým spôsobom mohol vzniknúť aj na Marse.
Prostredie, ktoré v rámci štúdie skúmali, sa skladá z niekoľkých lagún, ktoré obklopujú soľné pláne. Toto miesto sa považuje za jedno z najsuchších na planéte. Prší tu len veľmi zriedka, ak vôbec a slnko páli naozaj neúprosne. Napriek tomu v lagúnach našli komplexné mikrobiálne komunity, ktoré vytvárajú haldy skál počas toho ako rastú.
Autori štúdie predpokladajú, že tieto organizmy pripomínajú takzvané stromatolity, ktoré existovali veľmi skoro v evolučnej histórii planéty. Tieto organizmy obývali Zem v dobe, keď nemala takmer žiaden kyslík.
“Tieto lagúny môžu predstavovať najlepší moderný príklad najskorších organizmov na Zemi. Nepodobajú sa na nič, čo vedci doteraz videli,” vysvetľuje geológ Brian Hynek, jeden z autorov výskumu.
Autori štúdie opisujú objav ako “Heuréka moment”. Prekvapilo ich, že aj v takomto nehostinnom prostredí pre život môžu nájsť stopy mikroorganizmov. Považujú to za fascinujúce, že stále nachádzame na Zemi miesta, ktoré majú takéto ekosystémy.
Viac informácií o tom, ako vznikol život na Zemi
Hynek už v predchádzajúcich štúdiách zavítal na tie najnehostinnejšie miesta na planéte. Jeho poslaním je pochopiť, ako by mohol mimozemský život existovať na planétach ako Mars alebo mesiacoch ako Európa, Ganymédes, Enceladus a iné.
Neprehliadni
Dostať sa k lagúnam bolo výzvou samo o sebe. Výskumníci museli cestovať približne deväť hodín autom po prašnej ceste, kým sa dostali do malej dedinky, v ktorej ostávali. V nej žilo približne 35 ľudí, ktorí boli odkázaný na jediný prameň vody. Počas pobytu v dedine si výskumníci všimli sieť lagún, desiatky kilometrov od nich.
Autom však ušli len kus cesty. Následne museli kráčať po silnom slnku niekoľko kilometrov. V niektorých úsekoch sa až po kolená zaborili do slanej hmoty. Hneď ako výskumníci prišli k lagúnam vedeli, že našli niečo špeciálne.
Prečo sa stromatolitom darí v tejto oblasti ostáva neznáme. Autori výskumu predpokladajú, že tieto vodné plochy môžu pripomínať prostredie, ktoré existovalo na Zemi pred viac ako 3,5-miliardami rokov. Voda je mimoriadne slaná a kyslá. Lagúna sa zároveň nachádza vysoko, vďaka čomu je vystavená veľkej dávke solárnej radiácie.
Výskumníci sa domnievajú, že ak pochopíme záhadu stromatolitov v Puna de Atacama, potom by sme mohli získať lepší obraz o tom, ako sa mohol život vyvinúť na Marse alebo ako začal u nás na Zemi. V ďalších krokoch vedci vykonajú sadu experimentov, ktoré potvrdia, že mikróby stále aktívne budujú nové skalné formácie, čo by znamenalo, že prežili aj toto kruté prostredie.
