Vedci objavili látku, ktorá účinkuje ako chemoterapia bez jej vedľajších účinkov. Našli ju v smrtiacom jede
Brazílski vedci objavili v jede škorpióna látku, ktorá zabíja rakovinové bunky prsníka podobne ako paclitaxel. Testy ukazujú veľký potenciál.
Výskumníci z Univerzity v São Paule objavili revolučnú molekulu v jede škorpióna, ktorá pôsobí podobne ako bežne používaný chemoterapeutický liek na liečbu rakoviny. Predbežné výsledky štúdie predstavili na podujatí FAPESP Week France, ktoré sa konalo od 10. do 12. júna v regióne Occitanie. Vedci z tejto inštitúcie sa dlhodobo venujú klonovaniu a expresii bioaktívnych molekúl, medzi nimi aj proteínov z jedov štrkáčov a škorpiónov. Práve jed jedného druhu amazonského škorpióna môže byť kľúčom k liečbe rakoviny prsníka, ktorá patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia u žien. Na svojom webe o tom informoval FAPESP.
Ide o škorpióna druhu Brotheas amazonicus a prvé testy jeho jedu sú veľmi nádejné. Ako už bolo spomenuté, pôsobí priamo proti bunkám rakoviny prsníka a správa sa podobne ako paclitaxel, čo je silný, no zároveň rizikový chemoterapeutický liek.
„Vďaka bioprospekcii sa nám podarilo identifikovať molekulu v tomto druhu amazonského škorpióna, ktorá je podobná látkam nachádzajúcim sa v jednom z najtoxickejších škorpiónov a zároveň vykazuje účinok proti nádorovým bunkám,“ vysvetlila Eliane Candiani Arantes, profesorka na FCFRP-USP a koordinátorka projektu, pre Agência FAPESP.
Ich tím má s jedmi dlhoročné skúsenosti. Ich práca už viedla napríklad k vývoju patentovaného biologického lepidla s názvom fibrínové lepidlo CEVAP. Vyrába sa zo serínproteázy extrahovanej z hadieho jedu (konkrétne z Bothrops neuwiedi pauloensis a Crotalus durissus terrificus) a kryoprecipitátu bohatého na fibrinogén, ktorý sa získava z krvi byvolov, hovädzieho dobytka alebo oviec.
Tieto zložky sa po aplikácii spoja a vytvoria fibrínovú sieť, ktorá napodobňuje prirodzený proces zrážania krvi a hojenia rán. Lepidlo sa skúma na použitie pri spájaní nervov, liečbe zlomenín kostí a obnove pohybu po poraneniach miechy. Aktuálne sa nachádza vo fáze III klinických skúšok – poslednej etape pred schválením ako lieku.
Okrem toho sa výskumníci snažia pomocou heterológovej expresie (teda produkcie cudzích bielkovín pomocou organizmov ako napríklad kvasinky) získať aj endotelový rastový faktor CdtVEGF. Tento faktor bol identifikovaný u chřestýša Crotalus durissus terrificus.
Neprehliadni
„Podporuje tvorbu nových ciev. Ak ho skombinujeme s kolineínom-1, môžeme vytvoriť ešte účinnejšiu verziu fibrínového lepidla, než je tá súčasná. Navyše, vďaka tejto technológii bude možné rozšíriť výrobu aj v priemyselnom meradle,“ dodala Arantes.
Ako teda tieto metódy môžu pomôcť pri liečbe rakoviny prsníka?
Práve cez technológiu heterológovej expresie identifikovali výskumníci aj dva neurotoxíny, ktoré majú schopnosť potláčať imunitné reakcie. V spolupráci s odborníkmi z INPA a UEA objavili bioaktívnu molekulu BamazScplp1, ktorá pochádza z jedu škorpióna Brotheas amazonicus a má potenciálne protinádorové účinky. Testy na bunkách rakoviny prsníka ukázali odpoveď porovnateľnú s liečbou paclitaxelom. Peptid vyvoláva smrť nádorových buniek najmä cez nekrózu, čo je podobné mechanizmu niektorých iných škorpióních toxínov.
Organizácia sa dlhodobo zaoberá hľadaním liekov na rôzne druhy rakoviny. Problémom je, že molekuly sa často špecificky viažu len na niektoré typy nádorových buniek, a preto univerzálny liek pravdepodobne nebude existovať. Klinický tím preto skúma aj nové možnosti využitia známych molekúl.
„Študujeme napríklad molekuly z hematologických nádorov, najmä mnohopočetného myelómu, ale aj z rakoviny hlavy a krku, pečene, sarkómov, pľúc, hrubého čreva a žalúdka. Venujeme sa aj štítnej žľaze, ktorá sa bežne lieči rádiojódom, no niektorí pacienti na túto liečbu nereagujú. Preto hľadáme alternatívu s iným rádioaktívnym prvkom,“ uviedol Ramos.
Vo vývoji je aj vakcína proti rakovine
Výskumníci z Inštitútu biomedicínskych vied Univerzity v São Paule (ICB-USP) pracujú na imunoterapii rakoviny založenej na dendritických bunkách. Tie zohrávajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme a pomáhajú odhaliť poškodené bunky. Ukázalo sa, že z monocytov získaných z krvi pacienta s rakovinou je možné v laboratóriu vyrobiť dendritické bunky. Často sa však stáva, že tieto bunky namiesto aktivácie imunity podporia toleranciu nádoru.
Preto sa vedci rozhodli použiť dendritické bunky od zdravých darcov, ktoré následne spojili s nádorovými bunkami pacienta. Výsledkom je vakcína, ktorá by mala cielene aktivovať imunitnú odpoveď proti vlastným nádorovým bunkám pacienta. Prvé výsledky pri liečbe melanómu a rakoviny obličiek sú veľmi sľubné. Takýto typ transplantátu je telom dobre akceptovaný a vyvoláva silnú reakciu.
