Vedci konečne vyriešili záhadu ľadových dôb. Prepojili ich s orbitálnymi cyklami
Výskumníci v novej štúdii zistili, že obežná dráha Zeme má vplyv na začiatok ľadovej doby.
Naša planéta prešla počas svojej histórie viacerými podnebiami. Pred približne 2,5-miliónmi rokov ale Zem vstúpila do éry, ktorá sa vyznačovala za sebou idúcimi ľadovými dobami a takzvanými interglaciálnymi, teda medziľadovými, obdobiami. Posledná ľadový doba skončila pred približne 11,7-tisíc rokmi. Autori novej štúdie, výskumníci z UC Santa Barbara, v novej práci zistili, že novú dobu ľadovú môžeme očakávať za 10-tisíc rokov a vo svojej práci vysvetľujú, prečo si to myslia.
Na novej štúdii spolupracovali autori s medzinárodným tímom. Zistili, že podnebie našej planéty dokážu výrazným spôsobom ovplyvniť aj drobné zmeny v obežnej dráhe okolo Slnka. Autorom štúdie sa podarilo zmapovať tieto prirodzené cykly planéty v časovom rozmedzí jedného milióna rokov. Nové zistenia ponúkajú iný pohľad na dynamický klimatický systém Zeme a predstavujú nový krok v pochopení, ako vznikali ľadové doby na našej planéte.
Výskumníci mapovali podnebie Zeme tým, že sledovali, aké veľké územie severnej pologule bolo v minulosti pokryté ľadom. To spojili s monitorovaním teplôt v hlbokom oceáne. Zmeny, ktorými podnebie prešlo v poslednom milióne rokov, dokázali nasadiť na drobné zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka.
Obežná dráha vplýva na vznik ľadovej doby
Naša planéta neobieha okolo svojej centrálnej hviezdy úplne pravidelne. Na svojej púti okolo Slnka sa jemne kmitá, plus závisí aj na tom, ako je os Zeme naklonená oproti Slnku.
“Podarilo sa nám objaviť predpovedateľný vzorec za posledných milión rokov, ktorý nám ukazuje, ako sa naša planéta Zem prehadzovala medzi ľadovými dobami a medziľadovými dobami. Jeden typ zmeny v orbite Zeme zodpovedal za koniec ľadovej doby, ďalší typ zmeny zas predstavoval návrat ľadovej doby,” vyjadrila sa spoluautorka štúdie, Lorraine Lisiecki.
Autori štúdie ostali zaskočení, keď videli jasný znak toho, že odlišné orbitálne parametre planéty majú dopad na naše podnebie. Jedným dychom dodávajú, že je zvláštne, že sa to doteraz nikomu nepodarilo objaviť.
Neprehliadni
Zároveň ale treba povedať, že už viac ako sto rokov sa polemizuje o tom, že obežná dráha Zeme by mohla mať vplyv na evolúciu podnebia planéty, predovšetkým vznik a koniec ľadových dôb. Doteraz sa ale tieto dohady nepodarilo potvrdiť. Presnejšie, výskumníci nedokázali presne identifikovať aké parametre spôsobovali začiatok a koniec ľadových dôb.
Ako sme už spomenuli, autori zistili, že za posledných 900-tisíc rokov každá ľadová doba nasledovala prirodzený vzorec. Podľa objaveného vzorca by sme sa mali nachádzať uprostred medziľadového obdobia a ďalšia ľadová doba by mala začať za približne 10-tisíc rokov. Autori štúdie ale vysvetľujú, že tento vzorec platil keď neboli v atmosfére človekom vytvorené emisie oxidu uhličitého.
“Odhalený vzorec bol tak presný, že sme vďaka nemu dokázali presne odhadnúť každý ľadovú dobu za posledných milión rokov. To je dôležitý objav, pretože nám hovorí, že prirodzené klimatické zmeny nie sú náhodné, ale dejú sa na základe jasne daných pravidiel,” hovorí Lisiecki.
Ďalšia ľadová doba sa pravdepodobne oneskorí
Zároveň výskumníci priznávajú, že hoci podľa modelu by mala ďalšia ľadová doba nastať za približne 10-tisíc rokov, pravdepodobne to tak nebude. Ľudia vypúšťajú do atmosféry množstvo skleníkových plynov, ktoré menia podnebie Zeme. Už dnes sme dokázali “vykoľajiť” podnebie z jeho prirodzeného smerovania.
Výskumníci ale veria, že ak zistíme na základe akých vzorcov sa menilo podnebie Zeme v minulosti, dokážeme lepšie povedať, ako sa na základe súčasných faktorov môže meniť do budúcna. Vieme, že globálne otepľovanie je krízou, ktorú by sme nemali ďalej ignorovať. V prípade toho najhoršieho scenára totiž hrozí, že sa niektoré časti Zeme stanú pre človeka neobývateľné. Na základe podobných výskumov dokážeme získať lepšiu predstavu o tom, ako môže budúcnosť Zeme na základe rôznych podmienok vyzerať.
