Vedci dali umelej inteligencii telo. Vložili ju do robota, aby mohla skúmať svet. Zostali šokovaní, čo všetko sa naučila
Výskumníci dali umelej inteligencii robotické telo, aby sa mohla učiť ako skutočne funguje svet okolo nej. Ostali prekvapení.
Veľké jazykové modely ako ChatGPT alebo Gemini sú excelentné vo vytváraní ilúzie toho, že sú uvedomelé a že rozmýšľajú. Skutočnosť je ale taká, že tieto modely cvičili na kvantách dát a dokážu len excelentne predpovedať, aké slovo nasleduje za predchádzajúcim slovom.
Súčasná umelá inteligencia ale nedokáže sama o sebe rozmýšľať, lebo jej chýba jeden základný predpoklad, chápanie sveta v ktorom existujú. Umelá inteligencia vie povedať, že je jablko červené, lebo milióny zdrojov, ktoré prečítala, hovorili, že jablko je červené. AI model pozná slovo “jablko” a “červená” a vie, že tieto dve slová idú k sebe, no v živote jablko nedržala v ruke, čiže si ho nedokáže predstaviť.
Takto dosiahneme skutočnú umelú inteligenciu
Mnohí experti na umelú inteligenciu tvrdia, že ku skutočnej “inteligencii” chýba AI modelom schopnosť interagovať so svetom okolo seba a vytvárať si asociácie medzi slovami a činnosťami či objektami. Jednoduchšie povedané, AI modely vedia jazyk používať, no nechápu mu.
Ako informuje portál Ars Technica, výskumníci sa v rámci novej štúdie pokúšali nájsť spôsob, ako by mohli umelej inteligencii poskytnúť chápanie sveta okolo. V rámci štúdie vytvorili novú umelú inteligenciu, ktorá bola síce obmedzená, no ukázala niečo fascinujúce. AI model vedcov sa dokázal naučiť len päť podstatných mien a osem slovies. Napriek tomu sa ale naučil oveľa viac, než len tieto slová. Naučil sa koncept, ktorý sa za týmito slovami ukrýva. Ako to dokázal? Vedci jednoducho umiestnili AI model do robota, ktorý mohol interagovať so svetom okolo.
“Inšpiráciou pre náš výskum bola vývojová psychológia. Chceli sme imitovať to, ako sa malé deti učia a ako rozvíjajú svoj jazyk,” tvrdí Prasanna Vijayaraghavan, vedúci novej štúdie.
Autori štúdie zároveň zdôrazňujú, že učenie AI spôsobom, akým učíme deti, nie je nový. Tento postup už uplatnilo veľa laboratórií. Problém je, že deti robia oveľa viac, než si asociujú slová s predmetmi, ktoré vidia. Všetkého sa dotýkajú, manipulujú s tým, hádžu veci a popri tom sa učia nielen to, ako sa objekty správajú, no zároveň sa učia vyjadriť svoje činnosti jazykom. Abstraktná umelá inteligencia toto nedokáže. Výskumníci však trénovali AI model, zatiaľ čo sa umelá inteligencia nachádzala v robotickom tele.
Neprehliadni
Robot sa nachádzal pred pultom, na ktorom boli farebné kocky, zelená, žltá, červená, ružová a modrá. Výskumníci dávali robotovi jednoduché príkazy, napríklad aby presunul červenú kocku vľavo, alebo aby modrú kocku presunul vpravo.
“Úlohy, ktoré sme umelej inteligencii zadali, neboli nejak výrazne ťažké. Čo však náročné už bolo, bolo naučiť umelú inteligenciu spracovať slová a pohyby spôsobom, akým to robia ľudia. Pokúšali sme sa pritom navrhnúť AI model tak, aby pripomínal ľudský mozog,” vysvetľuje Vijayaraghavan.
Robot dokázal pochopiť koncept a aplikovať ho v praxi
Keď sa robot naučil prepojenie medzi príkazmi a činnosťami, umelá inteligencia zároveň pochopila vedomosti a dokázala vykonať aj také príkazy, ktoré predtým nikdy nepočula. Presnejšie pochopila koncept “presunutia niečoho do nejakého smeru” a “položenie niečoho na niečo”.
Nová štúdia ale pracovala s obmedzenými podmienkami. AI model pracoval s pár objektmi, ktoré mali rovnaký kockový tvar. Slovník umelej inteligencie pozostával len z farieb a činností. Zároveň výskumníci dodávajú, že sa robot musel naučiť až 80% možných kombinácií, než dokázal získané informácie využiť pri zvyšných 20%.
Autori štúdie ale veria, že viac výpočtovej sily by mohlo priniesť lepšie výsledky. Počas štúdie pracovali len s jedným grafickým procesorom RTX 3090. Ak by mali najnovšiu generáciu grafickej karty, vyriešiť by mohli viac problémov. Vedci ale majú ambíciu robota do budúcna vylepšiť a pracujú na umelej inteligencii aj naďalej.
