Ukrajinskí hackeri mali sledovať ruských operátorov dronov celé mesiace. Trasy mali viesť aj cez Bielorusko až k hraniciam NATO
Ukrajinskí hackeri sa mesiace pozerali ruským operátorom dronov priamo na obrazovky.
Kybernetická operácia, ktorá trvala viac než šesť mesiacov, sa podľa ukrajinských zdrojov stala priamym podkladom pre politické rozhodnutia na najvyššej úrovni. Sankcie vyhlásené 18. februára 2026 proti bieloruskému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi mali byť vyvrcholením dlhodobej operácie, ktorú viedli hackeri z analytického kybernetického centra Fenix s podporou dobrovoľníkov z medzinárodnej spravodajskej komunity InformNapalm.
Šesť mesiacov tajného monitorovania ruských operátorov
Počas operácie sa ukrajinským hackerom podarilo nabúrať účty desiatok ruských vojenských príslušníkov a získať prístup k monitorovacím systémom používaným operátormi útočných dronov. Následne bolo zorganizované nepretržité, 24-hodinové skryté sledovanie týchto účtov.
Získané údaje boli promptne prenášané ukrajinským obranným silám, čo výrazne zlepšilo situačné povedomie a schopnosť reagovať na ruské útoky. Hackeri síce nemali priamu kontrolu nad dronmi, no dokázali sledovať plánovanie misií, trasy letov aj časovanie útokov.
Tieto procesy prebiehali minimálne od polovice roka 2025. Vo februári 2026 operácia podľa dostupných informácií vyčerpala svoje operačné spravodajské kapacity, najmä v dôsledku úspešných útokov ukrajinských obranných síl na ruské kontrolné body a infraštruktúru dronových jednotiek.
Neprehliadni
V septembri 2025 sa objavil kľúčový detail o Bielorusku
Kľúčovým momentom bol september 2025. Analýza údajov zachytených v chatoch ruských operátorov dronov odhalila, že Rusko aktívne využíva civilnú infraštruktúru v Bielorusku, najmä mobilné vysielače, na trasovanie a stabilizáciu spojenia svojich bezpilotných systémov.
Týmto spôsobom mali zabezpečovať stabilný signál pre útoky smerujúce na severné a západné hranice Ukrajiny. Podľa ukrajinskej strany išlo o systematický postup, nie o ojedinelý incident.
Zo zachytených komunikácií vyplýva aj konkrétne plánovanie misií. V jednej zo správ operátor s prezývkou user5214 uviedol: „Paluba ЫЫ12057 začína pravidelne o 11:08 smer Černihiv.“ Dátum komunikácie: 25. september 2025.
V ďalšej komunikácii sa objavili zmienky o konkrétnych strojoch série Gerbera a Geranium s presným časovaním štartov, čo naznačuje detailnú koordináciu útokov.
Prelety nad Poľskom a testovanie nových taktík
V septembri 2025 boli partnerom NATO poskytnuté operačné informácie o tom, že let desiatok ruských dronov do Poľska v noci z 9. na 10. septembra 2025 mal byť súčasťou testovania nových taktických postupov. Cieľom malo byť preverenie možností využitia bieloruskej civilnej bunkovej infraštruktúry pri plánovaní ďalších úderov.
Strategický cieľ bol podľa ukrajinských zdrojov identifikovať a pripraviť útoky na logistické trasy, ktorými prúdia západné zbrane a technika na Ukrajinu. Nešlo pritom iba o ciele na Ukrajine. V centre pozornosti sa ocitli aj zásobovacie trasy vedúce cez Poľsko.
V Poľsku boli nájdené aj návnadové drony Gerber s identifikačnými číslami ЫЫ32384 a ЫЫ31402. Fragment chvostovej časti ďalšieho dronu s číslom ЫЫ31704 bol objavený na pláži v Lotyšsku.
Zachytený softvér a korešpondencia operátorov obsahovali aj údaje o bezpilotných lietadlách série „YÍ“, ktorých časti boli po útokoch nájdené aj v pobaltských štátoch.
Údery na jednotku Rubikon a veliteľské stanovištia
Počas šesťmesačnej operácie uskutočnili ukrajinské obranné sily viacero zásahov, ktoré mali byť podporené spravodajskými dátami z hacknutých účtov. Išlo o útoky na veliteľské stanovištia a miesta odpaľovania dronov na území Ruskej federácie aj na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny.
Medzi zasiahnutými cieľmi sa spomína aj elitná ruská jednotka Rubikon, ktorá sa špecializuje na moderné technológie a bezpilotné systémy. Jej narušenie predstavovalo výrazný zásah do ruských plánov.
Zistenia z operácie napokon skončili pri sankciách
Dňa 18. februára 2026 oznámil prezident Volodymyr Zelensky sankcie proti Alexandrovi Lukašenkovi za jeho úlohu pri eskalácii a predlžovaní vojny. Podľa pôvodných tvrdení boli práve dáta získané v rámci tejto kybernetickej operácie jedným z podkladov pre toto rozhodnutie.
Kybernetická operácia sa tak z roviny spravodajskej aktivity preniesla priamo do sféry medzinárodnej politiky a diplomacie.
