Ukrajina ponúka svoje mínolovky na vyčistenie Hormuzského prielivu. Svetový obchod by sa mohol znova rozbehnúť
Ukrajina chce pomôcť s čistením Hormuzského prielivu, na ktorom stojí svetová ekonomika a ukázať, že je rovnocenným a spoľahlivým medzinárodným partnerom.
Ukrajina sa podľa dostupných informácií pripravuje ponúknuť štyri mínolovky na podporu budúcej medzinárodnej operácie v oblasti úžiny Hormuz. Ide o iniciatívu, ktorá by sa mala rozbehnúť až po upokojení situácie na Blízkom východe a jej cieľom má byť znovuotvorenie jednej z najdôležitejších námorných trás sveta.
Lode sa momentálne nachádzajú v britskom Portsmouthe a patria do ukrajinskej námornej flotily určenej na boj proti mínam. Ich situácia má však jeden zásadný právny háčik, ich vstup späť do Čierneho mora blokuje Dohovor z Montreux.
Prečo ukrajinské lode nemôžu opustiť prístav?
Tento dokument dáva Turecku kontrolu nad Bosporom a Dardanelami a počas vojny obmedzuje pohyb vojnových lodí zúčastnených strán. Keďže Ukrajina je vo vojne a tieto mínolovky sa nenachádzali v domácich prístavoch pred inváziou, nemajú možnosť návratu. Preto ostali v Británii, aj keď boli pôvodne určené práve na čistenie Čierneho mora.
Na tejto právnej prekážke stojí aj celý paradox situácie, Ukrajina má k dispozícii lode, ktoré nemôže použiť doma, ale vie ich ponúknuť na medzinárodnú operáciu. Z technického pohľadu ide o špecializované mínolovky so sonarom, diaľkovo ovládanými systémami a vybavením na vyhľadávanie a likvidáciu mín pod hladinou. Každá loď má približne 50 metrov a posádku okolo 30 až 40 ľudí.
Ukrajinské mínolovky, o ktorých sa v tejto súvislosti hovorí, nepatria medzi bežné námorné lode. Chernihiv a Cherkasy pôvodne slúžili v britskom námorníctve ako trieda Sandown. Ide o plavidlá dlhé približne 52,5 metra, ktoré vznikli na prelome tisícročí a ich posádku tvorí zvyčajne okolo 34 námorníkov, píše Kyiv Post.
Neprehliadni
Loď Mariupol má zase iný pôvod, kedysi patrila belgickému námorníctvu, meria približne 51,5 metra a obsluhuje ju asi 36 ľudí. Posledná zo štvorice, Melitopol, pochádza z holandskej služby a patrí do podobnej kategórie mínoloviek ako Mariupol. Všetky tieto lode Ukrajina získala s cieľom budúceho čistenia Čierneho mora od mín po skončení vojny, čo vysvetľuje aj ich špecializované vybavenie a orientáciu na pomalé, presné a technicky náročné operácie pod hladinou.
„Dve z lodí majú vycvičené posádky a prešli hodnotením interoperability s NATO, čo im umožňuje okamžitú spoluprácu v medzinárodných operáciách,“ uvádza Ukrajina.
Ukrajina ponukou pomoci ukazuje, že vie byť rovnocenným medzinárodným partnerom
To znamená, že nejde o experimentálne nasadenie, ale o plavidlá, ktoré už zapadli do štandardov aliančných operácií, informuje Technology.org. Zároveň sa však ráta s tým, že operácia v Hormuze nepríde okamžite. Časový rámec sa posúva až za obdobie aktívnych bojov medzi USA a Iránom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však tvrdí, že čistenie mín v Hormuzskom prielive ponúkne posádke lodí bohaté skúsenosti, keď eventuálne príde aj na čistenie Čierneho mora.
Ukrajina sa v poslednom období snaží aktívnejšie zapojiť aj do situácie na Blízkom východe, kde prebieha konflikt s Iránom. Do regiónu už vyslala tímy operátorov zameraných na protivzdušnú obranu a boj proti dronom, ktoré pomáhajú chrániť krajiny pred útokmi iránskych Shahedov.
Zároveň signalizuje pripravenosť zapojiť sa aj do prípadných operácií v oblasti úžiny Hormuz, ak o to partneri požiadajú. Tento krok však nemá len humanitárny alebo bezpečnostný rozmer, Ukrajina tým zároveň posilňuje svoju pozíciu v medzinárodných vzťahoch a ukazuje, že vie ponúknuť konkrétnu vojenskú expertízu ako spoľahlivý obranný partner, ktorý sa snaží vyvážiť rozsiahlu zahraničnú pomoc vlastným príspevkom do spoločných bezpečnostných operácií.
