Rusko prišlo o ďalšiu „bezpečnú zónu“. Ukrajinské drony doleteli vyše 3 000 kilometrov a zasiahli Sibír
Ukrajinské drony zasiahli energetické závody na Sibíri viac než 3 000 kilometrov od Ukrajiny. Rusko zároveň čelí výpadkom rafinérií a nedostatku benzínu.
Približne 3 000 kilometrov od ukrajinskej hranice začal po dronovom útoku horieť priemyselný objekt v Novom Urengoji, neoficiálnom plynárenskom hlavnom meste Ruska. Gubernátor Jamalo-Neneckého autonómneho okruhu Dmitrij Artjuchov útok aj požiar potvrdil, nezverejnil však, ktoré zariadenie bolo zasiahnuté ani aké veľké škody vznikli.
Ukrajinské Sily špeciálnych operácií neskôr oznámili, že ich drony zasiahli dva závody na spracovanie plynového kondenzátu. Doteraz ich od podobných útokov chránila najmä obrovská vzdialenosť od Ukrajiny.
Sibír už nie je mimo dosahu ukrajinských dronov
Nový Urengoj leží v Jamalo-Neneckom autonómnom okruhu na severe západnej Sibíri. Kyiv Post s odvolaním na miestne úrady uviedol, že po útoku vypukol požiar na priemyselnom objekte. Artjuchov tvrdil, že vznikol po páde trosiek dronu a že nikto nezahynul ani neutrpel zranenia. Ruský štátny energetický gigant Gazprom na otázky novinárov bezprostredne nereagoval.
Ukrajinské jednotky Deep Strike si pripísali útok na závod na úpravu kondenzátu v Novom Urengoji aj na závod Purovsky. Podľa ukrajinskej strany museli drony prekonať viac než 3 000 kilometrov. Novourengojský závod má projektovanú kapacitu približne 19,5 milióna ton suroviny ročne. Purovsky vlani spracoval približne 13,4 milióna ton plynového kondenzátu. Rozsah škôd zatiaľ nezávislé zdroje nepotvrdili.
Neprehliadni
⚡️⚡️ More than 3,000 km away. Novy Urengoy gas condensate processing plant hit
On 9th September 2026, units of the Defence Forces of Ukraine struck the Novy Urengoy Gas Condensate Processing Plant in Novy Urengoy, Yamalo-Nenets Autonomous Okrug, russian federation.
The extent… pic.twitter.com/YrRmHp6NYb
— Генеральний штаб ЗСУ (@GeneralStaffUA) September 9, 2026
Zasiahnutie takýchto závodov nezastaví samotnú ťažbu, môže však obmedziť spracovanie kondenzátu na benzínové zložky, naftu a ďalšie petrochemické produkty.
Význam regiónu je pre ruskú ekonomiku kľúčový. Gazprom ešte v roku 2020 odhadoval tamojšie zásoby plynu na približne 26,5 bilióna kubických metrov. Časť produkcie z oblasti sa vo forme LNG dodnes dostáva aj do európskych prístavov. Útoky na tamojšiu energetickú infraštruktúru preto nezasahujú iba ruský domáci trh, ale aj zdroj exportných príjmov.
Ukrainian drones have for the first time attacked Russia’s largest gas-production hub, almost 3,000 km from the Ukrainian border.
Ukraine struck the Arctic part of the Urals Federal District. A fire started at a fuel-and-energy site.
The plant is part of the Gazprom structure.… pic.twitter.com/yQjodp2vrE
— Visegrád 24 (@visegrad24) September 9, 2026
Ropné srdce Ruska už počíta s ukrajinskými dronmi
Kým v Novom Urengoji už horelo, susedný Chanty-Mansijský autonómny okruh začal počítať s podobným scenárom. Podľa United24 Media, ktoré sa odvoláva na ruský nezávislý portál Verstka, regionálny úrad sociálneho rozvoja navrhol zaradiť následky útokov dronov medzi takzvané „extrémne životné situácie“.
Ak by zmena prešla, obyvatelia postihnutí útokom by mohli dostať teplé jedlo, potravinové balíčky, oblečenie či obuv. Samotný okruh zatiaľ potvrdený priamy zásah nezažil. Už na jar však úrady prvýkrát vyhlásili raketovú hrozbu a začiatkom septembra prišli aj prvé oficiálne varovania pred dronmi. Dočasne bolo obmedzených šesť letísk a časť škôl prešla na dištančné vyučovanie.
Chanty-Mansijský autonómny okruh zabezpečuje približne 40 percent ruskej produkcie ropy. Najbližším významným rafinérskym cieľom, ktorý už drony zasiahli, je Ťumeň. United24 ho uvádza približne 200 kilometrov od administratívnej hranice okruhu. Rafinériu v Ťumeni zasiahol dron 25. júla a Reuters neskôr uviedol, že závod po útoku úplne zastavil spracovanie ropy.
Ukrajina tvrdí, že zasiahla rafinérie s takmer polovicou ruskej kapacity
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl 4. júla uviedol, že jeho útoky vyradili 42,74 percenta celkovej projektovanej ruskej rafinérskej kapacity. Rovnaké tvrdenie spolu s odhadom škôd na úrovni 13,5 miliardy dolárov priniesol aj Kyiv Post.
Tých 42,7 percenta však neznamená, že taká veľká časť ruskej rafinérskej siete bola naraz mimo prevádzky. Ukrajinská armáda do čísla započítava projektovanú kapacitu zasiahnutých a vyradených zariadení. Oxford Institute for Energy Studies v rovnakom období odhadoval reálny výpadok približne na pätinu kapacity. Samotné spracovanie ropy pritom kleslo približne na 3,8 milióna barelov denne.
V júli potom ukrajinské drony zasiahli najväčšiu ruskú rafinériu v Omsku. Závod dovtedy chránila najmä jeho poloha ďaleko za Uralom. Reuters po útoku informoval, že spracovanie ropy v rafinérii sa zastavilo.
Rusko okolo strategických objektov rozmiestňuje aj nové protidronové systémy určené na ochranu rafinérií, no pokryť nimi všetku energetickú infraštruktúru je pri rozlohe krajiny prakticky nemožné.
Rusku začína chýbať benzín, hoci patrí medzi ropné veľmoci
Produkcia benzínu podľa agentúry Reuters medziročne klesla približne o štvrtinu. Situácia sa neskôr na chvíľu zmiernila, po ďalších útokoch však prišiel nový prepad. Koncom augusta vyrábali ruské rafinérie približne 80 000 ton benzínu denne pri domácom dopyte okolo 115 000 ton. Produkcia tak pokrývala zhruba 70 percent spotreby.
Na čerpacích staniciach sa objavili limity na tankovanie, dlhé rady a v niektorých regiónoch aj prednostné zásobovanie vybraných služieb. Nedostatok palív zasiahol aj dopravu. Kamióny smerujúce po ázijských trasách podľa ruského denníka Kommersant prejdú namiesto bežných 600 až 700 kilometrov denne približne 500 kilometrov. Vodiči strácajú čas hľadaním nafty a čakaním na čerpacích staniciach.
Spracovanie ropy v ruských rafinériách po ďalších útokoch kleslo na mimoriadne nízke úrovne. Rafinéria pritom nemusí po zásahu celá vyhorieť, aby prestala fungovať. Vyradenie destilačnej kolóny, hydrokrakovacej jednotky alebo dôležitého rozvodu môže odstaviť aj časti závodu, ktoré dron priamo netrafil.
Ropná veľmoc musí benzín nakupovať v zahraničí
Reuters začiatkom júla informoval o najmenej 60 000 tonách benzínu odoslaných z Indie. V auguste už Rusko podľa údajov LSEG a zdrojov agentúry Reuters doviezlo po mori takmer 460 000 ton motorových palív. Približne 370 000 ton z toho tvoril benzín z Indie, Turecka a Maroka.
Palivo prichádzalo aj po železnici z Bieloruska a Kazachstanu. Moskva zároveň obmedzila vývoz, aby viac benzínu a nafty zostalo na domácom trhu.
Paradox je, že problémy s palivom zasiahli aj sibírske regióny postavené priamo na ťažbe ropy. Bez dostatočnej rafinérskej kapacity totiž ani obrovská produkcia suroviny nezaručuje dostatok benzínu na čerpacích staniciach.
Kyjev chce tento tlak ešte zvýšiť sankciami proti krajinám, ktoré Rusku palivo predávajú. V hre sa spomínal aj ďalší sankčný balík EÚ, ten však zatiaľ schválený nebol. Posledný prijatý balík z júla rozšíril obmedzenia aj na firmy v tretích krajinách, ktoré Rusku pomáhajú sankcie obchádzať.
Nový Urengoj pritom nie je prvým cieľom tak hlboko v ruskom vnútrozemí. Ukrajinské drony už zasiahli Omsk aj Ťumeň a teraz sa dostali k ďalšiemu dôležitému článku energetického priemyslu. Pri dolete okolo 3 000 kilometrov sa Moskva už nemôže spoliehať na to, že strategické závody na Sibíri ochráni samotná vzdialenosť od Ukrajiny.
