Richard Zliechovský
13. júla 2026

VIDEO: Ruské tankery sa ocitli pod paľbou dronov. Ukrajina tvrdí, že za jedinú noc zasiahla 28 lodí

Ukrajina tvrdí, že jej drony zasiahli 28 ruských plavidiel v Azovskom mori vrátane tankerov tieňovej flotily a narušili lodnú dopravu.

Ukrajina tvrdí, že zničila až 28 ruských lodí
Zdroj: X (414 Magyar's Birds - Screenshot)

Ukrajina tvrdí, že jej drony zasiahli desiatky ruských lodí v Azovskom mori. Útoky sa mali zamerať najmä na tankery spojené s ruskou takzvanou tieňovou flotilou, ktorá prepravuje ropu mimo bežných obchodných trás. Kyjev tvrdí, že ide o súčasť širšej kampane proti ruskej logistike, energetike a zásobovacím cestám.

Podľa ukrajinskej 414. samostatnej brigády bezpilotných úderných systémov, známej ako Magyar’s Birds, malo počas jednej noci zasiahnuť až 28 ruských plavidiel. Tvrdenia ukrajinskej strany však nie je možné nezávisle potvrdiť a rozsah škôd zatiaľ zostáva predmetom overovania. Ak sa však tieto údaje potvrdia, išlo by o jeden z najväčších útokov ukrajinských dronov proti lodnej doprave v Azovskom mori, informuje The War Zone. 

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Útoky narušili lodnú dopravu

Ukrajinské útoky podľa dostupných informácií zasiahli aj oblasť okolo Donovsko-azovského kanála, ktorý spája rieku Don s Azovským morom. Po sérii útokov Rusko dočasne zastavilo lodnú dopravu cez túto vodnú cestu. Podľa agentúry Reuters sa tak stalo po tom, ako mali byť zasiahnuté viaceré ruské lode vrátane tankerov.

Azovské more má význam aj pre export obilia. Rusko patrí medzi najväčších vývozcov pšenice na svete a približne štvrtina jeho exportu tejto komodity prechádza práve cez túto oblasť. Ukrajinská stratégia sa pritom nesústredí iba na lode. Kyjev už dlhšie útočí aj na ruské rafinérie, sklady paliva a ďalšiu energetickú infraštruktúru.

Ukrajina ešte začiatkom júna zaútočila aj na Kujbyševskú rafinériu, čo nie je cieľ vybraný len kvôli titulkom. Jej projektovaná kapacita sa pohybuje okolo 7 miliónov ton ropy ročne a závod vyrába desiatky druhov produktov, od benzínu cez motorovú naftu až po vykurovacie oleje. Takýto podnik nie je len bod na mape. Je súčasťou energetického reťazca, ktorý živí dopravu, priemysel aj vojenskú logistiku.

Ukrajina v posledných mesiacoch čoraz viac využíva diaľkové drony, ktoré dokážu zasiahnuť ciele stovky kilometrov od bojovej línie. Cieľom týchto operácií je oslabiť schopnosť Ruska zásobovať armádu a zároveň vytvoriť tlak na jeho ekonomiku.

„V noci 11. júla zasiahli vtáky bezpilotných síl 21 tankerov, štyri remorkéry, dve nákladné lode a jedno špeciálne plavidlo v Azovskom mori,“ uviedla jednotka Magyar’s Birds.

Ukrajinská brigáda zároveň tvrdí, že okrem lodí zasiahla aj ďalšie vojenské a energetické ciele na okupovanom Kryme a v južných oblastiach kontrolovaných Ruskom.

Je možné, že Ukrajina použila drony od Fire Point

Presný typ použitých dronov Ukrajina nezverejnila. Z dostupných záberov však analytici usudzujú, že mohlo ísť o stroje od spoločnosti Fire Point. Táto firma vyrába viacero typov útočných bezpilotných prostriedkov vrátane dronov FP-1 a FP-2. Kanadský vojenský expert Roy Gardiner, ktorý sleduje ukrajinskú dronovú vojnu, uviedol, že útoky pravdepodobne vykonali drony FP-2. Podľa neho ide o jeden z mála systémov, ktorý má dostatočný dolet a zároveň sa vyrába vo väčších množstvách.

Spoločnosť Fire Point v minulosti uviedla, že upravená verzia dronu FP-2 môže niesť bojovú hlavicu s hmotnosťou približne 200 kilogramov a dosiahnuť dolet okolo 370 kilometrov. Takýto dosah umožňuje Ukrajine ohrozovať prakticky celé Azovské more bez potreby nasadenia klasických lietadiel.

Rusko má problém s ochranou lodí aj palív

Útoky na ruskú energetiku už začali ovplyvňovať situáciu vo vnútri krajiny. Ukrajinské drony zasiahli viaceré rafinérie a sklady paliva, čo podľa Reuters spôsobilo pokles výroby benzínu. Rusko preto začalo hľadať alternatívne zdroje a zvýšilo dovoz palív napríklad z Bieloruska.

„Dodávky benzínu a nafty z Bieloruska do Ruska dosiahli v júni rekordnú mesačnú úroveň,“ uviedla agentúra Reuters.

Moskva zároveň zvažuje obmedzenia vývozu niektorých druhov palív, aby dokázala pokryť vlastnú spotrebu. Ruský prezident Vladimir Putin sa k situácii vyjadril aj v štátnych médiách. Podľa BBC priznal, že ukrajinské útoky „očividne spôsobujú problémy“, no zároveň tvrdil, že situácia nie je kritická.

Ukrajina sa dlhodobo snaží obmedziť využívanie Krymu ako základne pre ruské vojenské operácie. Útoky smerujú na letiská, sklady, lode aj logistické centrá. Námorná kampaň už v minulosti zasiahla ruskú Čiernomorskú flotilu a prinútila časť lodí presunúť sa ďalej od ukrajinského pobrežia. Azovské more však predstavuje novú výzvu, pretože ide o oblasť bližšie k ruskému územiu, ktorú Moskva považovala za bezpečnejšiu.

Niektorí ruskí vojenskí komentátori kritizovali nedostatočnú ochranu tankerov a ďalších plavidiel. Podľa nich sa lode stali jednoduchšími cieľmi pre ukrajinské dronové jednotky.

Drony menia spôsob vedenia vojny

Ukrajinské útoky v Azovskom mori ukazujú, ako výrazne zmenili moderné drony spôsob vedenia konfliktov. Relatívne lacné bezpilotné systémy dokážu ohroziť ciele, ktoré by boli v minulosti dostupné iba pre drahé rakety alebo letectvo. Rusko má stále výraznú prevahu v počte vojakov, techniky aj priemyselných kapacít. Ukrajina sa preto snaží túto nevýhodu vyrovnávať operáciami na veľkú vzdialenosť, ktoré zasahujú logistiku a ekonomické zázemie protivníka.

Ako sa bude táto forma boja ďalej vyvíjať, bude závisieť najmä od schopnosti oboch strán prispôsobiť svoje technológie aj obranné systémy.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať