Ukrajina vyvíja balistickú strelu FP-9 s doletom až 850 km. Teoreticky by mohla zasiahnuť Moskvu, hotová by mala byť ešte v roku 2026
Ukrajina vyvíja balistickú raketu FP-9 s doletom až 850 km a takmer úplne domácou výrobou. Ak projekt uspeje, dokáže zasiahnuť ciele hlboko v Rusku vrátane Moskvy.
Ukrajina sa pripravuje na nasadenie domácej výroby balistických rakiet s doletom až 850 kilometrov. Projektový manažér Denys Shtilerman zo spoločnosti Fire Point hovorí o takmer kompletnom domácom výrobnom reťazci a možnom dokončení systému do polovice roka 2026. Na tému upozornil server united24media.com.
Dva systémy, ktoré majú pokryť rôzne scenáre
Fire Point vyvíja dva hlavné raketové systémy s rozdielnou bojovou kapacitou. Kratšia raketa FP-7 má navrhnutý dolet až 300 kilometrov a nesie hlavicu s hmotnosťou 250 kilogramov. Odhadovaná cena tohto systému sa pohybuje až do 500-tisíc dolárov, čo je v porovnaní s podobnými zbraňami relatívne nízka suma a v tejto kategórii skôr výnimka než štandard.
Ambicióznejší projekt FP-9 má dosiahnuť dolet až 850 kilometrov s hlavicou vážiacou až 800 kilogramov. Práve tento systém by mohol umožniť zasahovať ciele hlboko na území protivníka a zásadne rozšíriť operačný dosah ukrajinských síl.
Upozornil ale, že FP-9 je stále vo vývoji a testovanie motora ešte len prebehne, až potom bude možné určiť konečné náklady. Uvádzaný dolet aj termín dokončenia sú tak zatiaľ cieľmi vývoja, nie potvrdenými parametrami hotového systému.
Neprehliadni
Väčšina komponentov vzniká priamo na Ukrajine
Kľúčovým aspektom projektu je jeho nezávislosť na zahraničných dodávkach. Shtilerman zdôraznil, že výroba je takmer výlučne domáca, pričom iba jeden komponent sa dováža zo zahraničia. Táto nezávislosť je strategicky dôležitá, pretože umožňuje Ukrajine vyrábať rakety bez ohľadu na medzinárodné dodávateľské reťazce či politické obmedzenia.
Otázka protivzdušnej obrany nie je taká jednoduchá
Projektový manažér tvrdí, že ruské sily majú obmedzené skúsenosti s bojom proti balistickým raketám.
„Zatiaľ balistické rakety nezachytili, nikdy to predtým neurobili,“ uviedol.
Realita je však zložitejšia. Rusko disponuje systémami určenými aj na zachytávanie balistických cieľov ako sú napríklad S-300 či S-400. Otázkou teda nie je, či ich dokážu zachytiť, ale v akej miere a ako efektívne pri väčšom počte rakiet naraz. Pri takýchto útokoch totiž často nerozhoduje len kvalita rakety, ale aj to, koľko ich príde naraz.
Cieľ nie je deštrukcia, ale paralyzovanie
Shtilerman sa vyjadril aj k možným cieľom útokov, pričom zdôraznil potrebu zamerať sa na lokality s vysokým operačným významom. Spomenul napríklad vládne a obranné objekty v Moskve.
Pri infraštruktúrnych cieľoch, ako je Krymský most, pripustil, že úplné zničenie celej konštrukcie je nepravdepodobné. Namiesto toho ale hovoril o opakovanom vyradzovaní jednotlivých častí:
„Úseky mosta sa dajú ničiť opakovane každý týždeň. Nebudú ich vedieť tak rýchlo opravovať.“
Takýto prístup poukazuje na stratégiu, kde cieľom nie je jednorazová deštrukcia, ale dlhodobé ochromenie infraštruktúry.
Ukrajinské rakety už zasiahli reálne ciele
Ukrajina svoje rakety nevyvíja ale len na papieri. Prezident Volodymyr Zelenskyj už v auguste 2024 potvrdil test prvej domácej balistickej rakety, čím naznačil, že krajina sa postupne posúva k vlastným systémom.
Ukrajinské sily už zároveň použili domáce rakety FP-5 Flamingo pri útoku na závod Promsintez v ruskej Samarskej oblasti. Ide o podnik, ktorý ročne vyrába viac ako 30-tisíc ton vojenských výbušnín, teda cieľ s reálnym dopadom na vojenskú logistiku.
Ak sa podarí dokončiť systémy FP-7 a najmä FP-9, Ukrajina získa schopnosť zasahovať ciele stovky kilometrov za frontovou líniou bez toho, aby bola odkázaná na zahraničné dodávky. Otázka však zostáva otvorená. Najnáročnejšie časti, najmä motor pri FP-9, zatiaľ ešte neprešli testami a práve tam sa môže celý projekt spomaliť.
