Ukrajina posiela na front čoraz viac robotov. Niektorí ruskí vojaci sa už nevzdávajú ľuďom, ale strojom
Ukrajina nasadzuje na fronte čoraz viac pozemných robotov, ktoré zásobujú, útočia aj nútia nepriateľa ku kapitulácii. Menia psychológiu boja, no otvárajú aj vážne otázky o autonómii strojov na bojisku.
Vojna na Ukrajine sa často spája s dronmi. Tie sledujú každý pohyb, útočia zhora a menia bojisko na miesto, kde sa pohyb bez rizika prakticky nedá. Teraz sa však čoraz viac ukazuje iný trend, namiesto vojakov začínajú nastupovať pozemné roboty.
Podľa vyjadrení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zvládli vojenské roboty za posledné tri mesiace viac než 22-tisíc misií. Tieto čísla síce nikto nezávisle nepotvrdil, no zapadajú do širšieho obrazu. Ukrajinské ministerstvo obrany hlásilo prudký nárast nasadenia bezposádkových pozemných vozidiel a len v marci prebehlo viac než 9-tisíc robotických operácií.
The future is already on the front line – and Ukraine is building it. These are our ground robotic systems. For the first time in the history of this war, an enemy position was taken exclusively by unmanned platforms – ground systems and drones. The occupiers surrendered, and the… pic.twitter.com/qLQKfxPdiB
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 13, 2026
Dôvod je, že moderné bojisko sa zmenilo na takzvanú zónu smrti, ktorá sa tiahne aj desiatky kilometrov za frontom, informuje Ars Technica. Drony sledujú terén prakticky nepretržite a akýkoľvek pohyb počas dňa znamená veľké riziko.
„Drony vytvorili prostredie, kde každý pohyb predstavuje potenciálny cieľ,“ uvádzajú analýzy konfliktu.
V praxi to znamená, že vojaci sa presúvajú v noci, v hmle alebo pod špeciálnymi maskovacími materiálmi. Aj tak však riskujú. Práve tu nachádzajú uplatnenie roboty. Na rozdiel od ľudí nepotrebujú oddych, necítia strach a ich strata neznamená politický ani morálny problém. Ukrajina ich začala nasadzovať najmä na zásobovanie, prieskum a evakuáciu ranených. Neskôr prišli aj bojové verzie.
Neprehliadni
Jedným z príkladov je robot Droid TW 12.7 od spoločnosti DevDroid. Ide o pásové vozidlo vybavené diaľkovo ovládaným guľometom M2 Browning. Operátor ho riadi na diaľku, pričom komunikácia prebieha cez rádio alebo satelitnú sieť Starlink. Robot zvládne presun na vzdialenosť približne 25 kilometrov a pohybuje sa rýchlosťou chôdze.
Takéto stroje sa dostali aj priamo do bojových operácií. Ukrajinské jednotky ich využili pri útokoch na opevnené pozície, kde kombinovali lietajúce drony a pozemné kamikaze roboty. V jednom prípade dokonca došlo k situácii, ktorá by ešte pred pár rokmi pôsobila absurdne, ruskí vojaci sa vzdali robotovi.
„Myšlienka, že sa skupina vojakov vzdá robotu, už nevyzerá ako sci-fi,“ hovoria vojenskí analytici.
A ground-based robotic complex captures three Russian soldiers. Zero Ukrainian casualties.
This is how Ukraine fights in 2026.
During a combat mission, Ukraine deployed the Droid TW-7.62 ground robot and forced 3 Russians troops to surrender. — Militarnyi. pic.twitter.com/dEDMpECZoB
— Tymofiy Mylovanov (@Mylovanov) January 28, 2026
Takéto momenty však otvárajú aj nepríjemné otázky. Moderné drony už dokážu zasiahnuť cieľ aj po strate spojenia, vďaka zabudovaným algoritmom a autonómnym funkciám. Ak sa podobný režim dostane aj do pozemných robotov, vzniká problém, ktorý doteraz riešil človek.
„Ak sa vojak vzdá stroju, ktorý beží autonómne, dokáže algoritmus rozpoznať kapituláciu?“ pýtajú sa experti: „Robot nemá svedomie, má len dáta.“
Je dobré prenechať robotom väčšiu autonómiu na bojisku?
Takýto scenár zatiaľ nepredstavuje bežnú realitu, no je viac než jasné, akým smerom sa vojna uberá. Čoraz viac rozhodnutí sa presúva z človeka na softvér. Okrem technológie vstupuje do situácie aj úplne obyčajná fyzika. Pozemné roboty majú problém, ktorý lietajúce drony neriešia, terén. Ukrajinské bojisko je známe javom nazývaným rasputica, teda obdobím, keď sa pôda mení na hlboké blato.
Takéto podmienky dokážu zastaviť aj ťažké tanky, nieto ešte malý robot s nízkym podvozkom. Kým vojak prelezie prekážku alebo sa vyhrabe z krátera, stroj často zostane stáť. Aj preto velitelia priznali, že evakuačné misie robotov zlyhali v štyroch z piatich prípadov.
Do toho sa pridáva aj psychológia. Boj proti človeku má svoje pravidlá a limity. Boj proti stroju pôsobí inak. Neunaví sa, neustúpi a nereaguje na strach. Ako príklad sa ponúka situácia, keď v noci vojak uvidí cez termovíziu siluetu robota, ktorý naňho mieri guľometom. Nevidí operátora, nevie, odkiaľ ho sleduje. Pre útočníka síce ide o nástroj, ktorý šetrí životy, no pre obrancu ide o protivníka, ktorého nedokáže zastrašiť ani vyčerpať.
„Strach z neviditeľného operátora a stroja bez emócií mení psychológiu boja,“ upozorňujú vojenské analýzy.
Za celým trendom stojí aj jednoduchá matematika. Výroba jednoduchého robota stojí rádovo tisíce eur. Výcvik, výstroj a zabezpečenie jedného vojaka predstavujú násobne vyššie náklady. Keď robot zničí výbuch, ide o stratu techniky. Keď padne vojak, ide o stratu, ktorá zasiahne rodinu aj štát. Tento rozdiel síce pôsobí cynicky, no práve on tlačí armády k robotizácii.
To však neznamená, že roboty vojnu rozhodnú. Skôr ide o ďalší nástroj, ktorý pomáha prežiť v prostredí, kde sa každá chyba trestá okamžite. Drony zmenili spôsob vedenia boja a roboty na tejto zmene stavajú ďalej. Ukrajinské roboty ukazujú, že vojak na bojisku už nemusí byť vždy človek. Čoraz častejšie ide o stroj, ktorý plní úlohy bez emócií a bez váhania. Ako ďaleko tento trend zájde, zatiaľ nikto presne nevie.
