Prvý uhlíkovo negatívny stavebný materiál má uzamknúť CO₂ do stien. Betón tak môže dostať úplne novú úlohu
Spoločnosť Paebbl predstavila Rebond 300, materiál do betónu, ktorý má z atmosféry viazať viac CO₂, než koľko vznikne pri jeho výrobe.
Výroba cementu patrí medzi najväčších producentov oxidu uhličitého na svete. Každá nová budova, most alebo priemyselná hala preto zanechá výraznú uhlíkovú stopu ešte skôr, než do nej vôbec niekto vstúpi. Švédska spoločnosť Paebbl teraz predstavila stavebný materiál, ktorý sa pokúsil tento zaužívaný princíp obrátiť. Namiesto ďalších emisií totiž podľa firmy dokáže oxid uhličitý natrvalo uzamknúť priamo v konštrukcii budovy.
Novinka nesie názov Rebond 300 a firma ju označila za prvý uhlíkovo negatívny stavebný materiál svojho druhu. Podľa zverejnenej environmentálnej deklarácie dosahuje uhlíkovú stopu –149 kilogramov CO₂ na každú tonu vyrobeného materiálu. Znamená to, že počas celého životného cyklu odstráni z atmosféry viac oxidu uhličitého, než koľko vznikne pri jeho výrobe. Ide pritom o výrazný posun oproti predchádzajúcej generácii materiálu. Paebbl tvrdí, že nový produkt priniesol približne desaťnásobné zlepšenie čistého uhlíkového výkonu.
Negatívna uhlíková stopa
Na rozdiel od väčšiny ekologických stavebných materiálov sa Rebond 300 nesústredí iba na znižovanie emisií. Jeho úloha spočíva v aktívnom zachytávaní oxidu uhličitého. Firma využila proces mineralizácie. Počas neho sa CO₂ chemicky naviaže do stabilnej minerálnej formy. Takto uzamknutý uhlík už neunikne späť do atmosféry a zostane súčasťou stavebného materiálu veľmi dlhý čas.
„Rebond 300 nevznikol ako ďalšia verzia existujúcich stavebných materiálov. Predstavuje úplne novú triedu produktov,“ píše Paebbl.
Práve v tom spočíva najväčší rozdiel. Bežné ekologické materiály sa snažia produkovať menej emisií. Rebond 300 podľa výrobcu oxid uhličitý priamo odoberie z atmosféry a následne ho uzamkne vo vnútri betónu.Ak sa podobná technológia rozšíri vo veľkom, každá nová budova by mohla fungovať aj ako určitý zásobník uhlíka. Oxid uhličitý by sa tak neukladal do podzemných úložísk, ale priamo do základov, stien či nosných konštrukcií.
Materiál pritom nenahradí celý cement. Výrobca uviedol, že v betónových zmesiach dokáže nahradiť až 30 percent klasického cementu bez negatívneho vplyvu na pevnosť konštrukcie. To predstavuje dôležitú výhodu. Stavebné firmy totiž nemusia meniť výrobné linky ani kupovať nové technológie. Rebond 300 podľa spoločnosti zapadne do existujúcich procesov výroby transportbetónu aj prefabrikovaných dielcov. Paebbl zároveň tvrdí, že na úrovni celej betónovej konštrukcie môže nový materiál pri bežnom pomere nahradenia znížiť zabudované emisie uhlíka až o 40 percent.
Neprehliadni
Betón Rebond 300 sa hodí aj na estetické aplikácie
Výrobca upriamil pozornosť aj na vzhľad materiálu. Rebond 300 získal svetlejšiu, takmer bielu farbu a jemnejšiu štruktúru. Vďaka tomu nájde využitie aj pri pohľadových betónoch, architektonických prvkoch alebo fasádach, kde zohrá estetika významnú úlohu.
Pre architektov to znamená širšie možnosti pri navrhovaní moderných stavieb. Doteraz často museli voliť medzi ekologickými parametrami a vzhľadom materiálu. Nový produkt sa podľa výrobcu pokúsil spojiť obidve vlastnosti do jedného riešenia.
Firma zároveň zdôraznila, že výsledky nepodložila iba vlastnými výpočtami. Hodnotu uhlíkovej stopy overila environmentálna produktová deklarácia (EPD), ktorá vychádza z európskych noriem.
Práve nezávislé overenie patrí medzi dôležité faktory. V stavebníctve totiž čoraz častejšie zaznieva kritika takzvaného greenwashingu, keď firmy prezentujú ekologické tvrdenia bez dostatočných dôkazov. Environmentálna deklarácia preto poskytuje projektantom aj investorom presnejšie údaje o skutočnom vplyve materiálu na životné prostredie.
Rebond 300 už našiel uplatnenie pri viacerých druhoch cementu. Spoločnosť uviedla, že materiál úspešne nahradil cementy CEM I, CEM II, CEM III/A aj CEM III/B v projektoch realizovaných spolu so zákazníkmi.
Samotný Rebond 300 však problém emisií v stavebníctve úplne nevyrieši. Výroba ocele, doprava stavebných materiálov či prevádzka budov budú aj naďalej vytvárať značnú časť uhlíkovej stopy. Napriek tomu podobné technológie ukazujú, že niektoré stavebné materiály už nemusia predstavovať iba zdroj emisií. V budúcnosti by mohli získať aj novú úlohu, pomôcť časť oxidu uhličitého natrvalo uložiť priamo do stavieb, ktoré aj tak vzniknú.
