Tvoja Wi-Fi ťa dokáže sledovať až s desivou presnosťou. „Hrozí nám totálna strata súkromia,“ hovoria vedci
Výskumníci objavili spôsob, pomocou ktorého dokázali identifikovať konkrétneho človeka len pomocou Wi-Fi signálu.
Wi-Fi už dávno nie je len o internete. Podľa nového výskumu dokáže tvoj router o tebe zistiť viac, než by si chcel, napríklad kto presne si, len z toho, ako sa hýbeš. Tím z Karlsruhe Institute of Technology v Nemecku predstavil metódu BFId, ktorá dokáže rozpoznať človeka s presnosťou až 99,5 %. Najzarážajúcejšie na tom je, že útočník nepotrebuje žiadne heslo, žiadnu kameru ani špeciálny hardvér. Stačí mu byť v dosahu tvojej Wi-Fi.
Neviditeľné oči bez kamier
Každý Wi-Fi signál sa odráža od stien, predmetov, ale aj od ľudí. Tieto odrazy sa menia podľa tvaru, pohybu a polohy človeka. Router ich bežne využíva na opravu prenosu dát, no presne tie isté údaje môžu prezradiť, že sa v miestnosti hýbeš a dokonca kto sa hýbe.
Od štandardu Wi-Fi 5 sa používa funkcia beamforming, ktorá nasmeruje signál priamo k zariadeniu, aby zlepšila prenos. Aby to fungovalo, tvoj telefón alebo notebook musí pravidelne posielať spätnú väzbu o tom, ako sa signál správa v jeho okolí. Táto spätná väzba sa volá BFI (Beamforming Feedback Information) a čo je problém, prenáša sa nešifrovane.

Na rozdiel od starších metód, ktoré si vyžadovali drahé zariadenia a upravený firmvér na získanie dát CSI (Channel State Information), je BFI prístupné pomocou bežného komerčného hardvéru. To dramaticky znižuje prekážku vstupu pre potenciálnych útočníkov, čím sa táto hrozba stáva bezprostrednejšou pre verejné priestory, ako sú nákupné centrá, kaviarne či letiská.
Výskumníci vytvorili systém BFId, prvý útok, ktorý dokáže identifikovať ľudí len z nešifrovaných Wi-Fi dát. Nepotrebujú špeciálny prístup do siete, iba notebook a softvér, ktorý tieto údaje spracuje. Do testov zapojili 197 dobrovoľníkov, ktorí prechádzali po miestnosti so štyrmi Wi-Fi vysielačmi. Každý mal iný štýl pohybu, s batohom, s debnou, pomaly, rýchlo, cez turniket.
Neprehliadni
BFId si poradil so všetkými variáciami. Dokázal človeka rozpoznať aj pri zmene rýchlosti alebo štýlu chôdze. Presnosť bola 99,5 %, čo výrazne prevyšuje staršie CSI metódy, ktoré dosahovali len okolo 82 %.
Robustnosť útoku BFId sa potvrdila aj pri znižovaní množstva tréningových dát. Zatiaľ čo presnosť starších CSI systémov klesla pri malom množstve dát až na 28 %, BFId si zachoval presnosť nad 90 %, aj keď mal k dispozícii len 20 % tréningovej sady.
To naznačuje, že BFI je oveľa výpovednejšie a efektívnejšie na extrakciu biometrických vzorov chôdze ako surové CSI dáta.
Pre technicky zdatnejších čitateľov, systém BFId využíva neurónovú sieť typu LSTM (Long Short-Term Memory), ktorá je stavaná na analýzu časových sérií, teda dát, ktoré sa menia v čase, presne ako pohyb a rytmus chôdze.
Stačí byť nablízku
Najznepokojujúcejší fakt je, že útočník nemusí byť vôbec pripojený do siete. Dáta BFI sa prenášajú voľne, takže ich zachytí aj cudzie zariadenie v dosahu. A keďže Wi-Fi nepôsobí ako „sledovacie“ médium, takéto útoky si nikto nevšimne.
Žiadne kamery, žiadne mikrofóny, len tichý signál, ktorý ťa sleduje. Výskumníci to nazývajú „inverzný panoptikon“, miesto, kde sa cítiš slobodne, no si pod neviditeľným dohľadom.
Tento typ útoku nepredstavuje riziko len pre anonymných ľudí na ulici. V menších a stredne veľkých organizáciách by mohol slúžiť na rozpoznávanie zamestnancov, napríklad pri vstupe do budovy alebo pri pohybe kanceláriou.
Takéto sledovanie by mohlo zničiť vnútornú anonymitu a vytvoriť priestor pre zneužívanie prístupu či diskrimináciu.
Zistenie, že rôzne aktivity nemenia podstatne identifikačný vzor, otvára dvere ešte temnejším scenárom- V budúcnosti by podobné systémy mohli odvodzovať nielen identitu, ale aj presnú aktivitu konkrétneho človeka. Napríklad, či niekto stojí, sedí, alebo sa potajme pohybuje po miestnosti.

Autori štúdie otvorene hovoria, že odvodzovanie identity z Wi-Fi signálu je „závažný útok na súkromie“. Ak dokáže niekto priradiť tvoju „digitálnu chôdzu“ ku konkrétnej osobe, môže ťa sledovať, kdekoľvek sa pohneš. Predstav si, že ťa systém spozná podľa pohybu pri vstupe do kaviarne a o týždeň ťa identifikuje na proteste či v inom meste.
V krajinách, kde sa sledujú politickí aktivisti, by to znamenalo totálnu stratu súkromia. Žiadne kamery, žiadne dôkazy, len údaje zo vzduchu.
Riešenie zatiaľ neexistuje
Ochrana pred týmto typom útoku zatiaľ neexistuje. Pokusy pridávať do signálu šum znižujú rýchlosť pripojenia a nie sú praktické. Autori preto vyzývajú organizáciu IEEE, ktorá pripravuje nový štandard Wi-Fi 802.11bf, aby zabudovala do systému ochranu súkromia, alebo beamforming prehodnotila úplne. Wi-Fi, ktorá ti doma spája notebook s routerom, už nie je len nástroj na pripojenie. Je to potenciálny senzor identity. Ak sa nezavedú nové pravidlá a šifrovanie, môže sa z nej stať najtichší a najneviditeľnejší špión modernej doby. Taký, ktorý nepotrebuje kamery, len tvoju prítomnosť.