To, čo sa stalo potom, ako pacienti dostali „poctivé“ placebo, šokovalo vedcov! Pomáha naozaj v liečbe?
Štúdia z roku 2018 zistila, že pacienti trpiaci únavou spojenou s rakovinou zaznamenali zlepšenie svojich symptómov, aj keď vedeli, že dostávajú placebo. Tento výskum patrí medzi štúdie naznačujúce, že „úprimné“ placebá by mohli mať význam v klinickej liečbe.
Placebo efekt, dlho známy fenomén v medicíne, ktorý opäť prekvapil vedcov. Nové štúdie ukazujú, že placebo, teda neúčinná látka podávaná ako liek, môže mať pozitívne účinky aj vtedy, keď pacient vie, že sa jedná o placebo. Tento objav otvára nové možnosti pre využitie placebo efektu v klinickej praxi. Na tému upozornil server newatlas.com.
V roku 2010 profesor medicíny z Harvardu, Ted Kaptchuk, publikoval prelomovú štúdiu v časopise PLoS ONE, ktorá spochybnila tradičný pohľad na placebo. Zistil, že pacienti trpiaci syndrómom dráždivého čreva (IBS) vykazovali zlepšenie symptómov aj vtedy, keď im boli podávané placebo pilulky s jasným označením „placebo“. Pacientom bolo povedané, že pilulky neobsahujú žiadne aktívne zložky a napriek tomu 59 % z nich uviedlo zlepšenie symptómov, v porovnaní s 35 % v kontrolnej skupine.
Nečakaný objav vyvolal veľa otázok
Tento objav vyvolal otázky o mechanizme placebo efektu. Dovtedy sa predpokladalo, že placebo funguje vďaka presvedčeniu pacienta, že užíva skutočný liek. Kaptchukova štúdia však naznačila, že presvedčenie nemusí byť nevyhnutné. V nasledujúcich rokoch sa uskutočnilo množstvo štúdií, ktoré skúmali účinky „poctivého“ placeba na rôzne stavy.
Výsledky boli rôznorodé, no niektoré štúdie preukázali pozitívne účinky placeba na bolesti chrbta, nevoľnosť, ale aj migrény. Systematický prehľad a meta-analýza publikovaná v roku 2021 zistila významný celkový účinok placeba, ako takého.
Ako teda môže medicína eticky využiť silu placeba? Štúdie ukazujú, že lekári už bežne predpisujú placebo, či už vo forme „čistého“ placeba (cukor) alebo „nečistého“ placeba (lieky s aktívnymi zložkami, ktoré nie sú vhodné na daný stav). Kaptchukov výskum však naznačuje, že klamanie pacienta nemusí byť potrebné. Ak pacient vie, že užíva placebo, ale napriek tomu pociťuje zlepšenie, otvára to dvere pre etické využitie placeba v klinickej praxi. Tento prístup sa nazýva „open-label placebo“ (OLP) alebo „honest placebo“ – úprimné placebo.
Neprehliadni
Na mieste je otázka, ako tento objav otrasie dôverou medzi lekárom a pacientom
Hoci mechanizmus „poctivého“ placeba nie je ešte úplne pochopený, vedci predpokladajú, že môže ísť o automatické neurologické procesy. Niektorí výskumníci navrhujú, že protirečivé správy zahrnuté v poskytnutom vysvetlení („táto placebo pilulka môže pomôcť; je to inertná pilulka bez fyziologického účinku“) môžu vyvolať kognitívnu disonanciu, ktorá narúša centrálnu senzitizáciu. Ďalší výskum je potrebný, aby sa zistilo, ako placebo funguje a ako ho možno najlepšie využiť v medicíne. Budúce štúdie by sa mali zamerať na hľadanie ďalších podobných udalostí a na detailnejšiu analýzu spektrálnych vlastností týchto účinkov. Vývoj citlivejších metód merania by tiež mohol poskytnúť nezávislé potvrdenie účinkov.
Etické otázky týkajúce sa používania placeba v klinickej praxi zostávajú predmetom diskusie. Niektorí argumentujú, že používanie placeba môže narušiť dôveru medzi lekárom a pacientom. Iní tvrdia, že „tabletky z cukru“ môžu byť etickým spôsobom, ako využiť placebo efekt bez klamania pacientov.
Aký máš názor ty na výsledok štúdie? Podeľ sa oň v diskusii.
