Tieto vírusy môžu ohroziť celé ľudstvo: Vedci ukázali, čo z nich môže spraviť pôvodcov ďalšej pandémie
Vedci vytvorili katalóg vírusov, ktorý ukazuje, ktoré patogény majú najväčší pandemický potenciál a prečo samotný prenos zo zvierat nestačí.
Vedci vytvorili nový katalóg vírusov, ktorý má pomôcť určiť, ktoré patogény môžu v budúcnosti predstavovať najväčšiu hrozbu pre ľudí. Cieľom nie je predpovedať presný názov ďalšieho pandemického vírusu, ale lepšie pochopiť, ktoré vlastnosti robia z niektorých vírusov väčšie riziko než z iných, píše The Conversation.
Každý rok vedci objavia niekoľko vírusov, ktoré u ľudí predtým nikto nezaznamenal. Väčšina z nich však zmizne bez väčšej pozornosti. Niektoré ostanú iba v odborných databázach, zatiaľ čo iné zmenia priebeh histórie. Príkladom sú vírusy HIV-1 a SARS-CoV-2. Objavenie prvého z nich v roku 1983 predchádzalo pandémii AIDS, zatiaľ čo druhý spôsobil pandémiu COVID-19, ktorá zasiahla celý svet.
Práve preto vedci hľadajú spôsob, ako čo najskôr rozpoznať, ktoré nové vírusy môžu predstavovať problém.
Nie každý nový vírus je nebezpečný
Na prvý pohľad môže znieť objavenie nového vírusu znepokojivo. Realita však vyzerá trochu inak. Väčšina nových vírusov nikdy nespôsobí globálnu krízu. Tím vedcov z Univerzity v Edinburghu preto analyzoval historické údaje a vytvoril databázu vírusov, ktorá pomáha odhadnúť ich riziko. Výskumníci sa zamerali najmä na vírusy s RNA genómom. Práve táto skupina zahŕňa mnoho známych pôvodcov epidémií.
Vedci poznajú tisíce druhov RNA vírusov a podľa odhadov ich môže existovať ešte oveľa viac. Z nich však iba približne 239 dokáže infikovať človeka. Samotná schopnosť nakaziť človeka však nestačí. Rozhodujúce je, či sa vírus dokáže šíriť medzi ľuďmi.
Neprehliadni
Najväčší problém predstavujú vírusy, ktoré sa šíria medzi ľuďmi
Vedci v katalógu sledovali viacero vlastností vírusov. Dôležitá je napríklad závažnosť ochorenia, no ešte významnejšia je schopnosť prenosu. Vírus, ktorý spôsobí vážne ochorenie, ale nedokáže sa ľahko šíriť, má menšiu šancu spôsobiť rozsiahlu epidémiu. Približne dve tretiny vírusov v zozname patria medzi takzvané zoonotické vírusy. To znamená, že sa na človeka väčšinou prenášajú zo zvierat. Príkladom je besnota. Každý rok spôsobí tisíce úmrtí, no medzi ľuďmi sa bežne nešíri.
Vedci upozorňujú, že obavy často smerujú k vírusom zo zvierat, ktoré by jedného dňa mohli získať schopnosť šíriť sa medzi ľuďmi. Zatiaľ však neexistuje potvrdený príklad RNA vírusu, ktorý by takýmto spôsobom úplne zmenil svoje správanie.
Oveľa väčšie riziko predstavujú vírusy, ktoré už dnes dokážu prechádzať z človeka na človeka.
Pandémiu neurčuje iba nebezpečnosť vírusu
Pri hodnotení rizika zohráva veľkú úlohu aj takzvané reprodukčné číslo R. Ide o údaj, ktorý ukazuje, koľko ďalších ľudí priemerne nakazí jeden infikovaný človek. Ak má vírus nízke R číslo, šírenie sa po čase prirodzene zastaví. Ak však vírus získa lepšie podmienky na prenos, situácia sa môže zmeniť.
Príkladom je vírus Ebola typu Zaire. V minulosti sa objavoval najmä v odľahlejších oblastiach, no počas epidémie v západnej Afrike v roku 2014 sa dostal do veľkých miest. Tam získal oveľa viac príležitostí na šírenie. Vedci preto tvrdia, že niektoré vírusy nemusia byť okamžitou hrozbou, no ich správanie sa môže zmeniť v inom prostredí.
Zoznam už v minulosti správne upozornil na rizikové vírusy
Nový katalóg obsahuje iba niekoľko desiatok vírusov, no podľa vedcov dokáže pomerne dobre ukázať, ktoré patogény si zaslúžia väčšiu pozornosť. Na zozname sa nachádzali napríklad vírusy Ebola, Chikungunya, Zika či Oropouche. Všetky tieto vírusy neskôr spôsobili väčšie epidémie.
Medzi sledované vírusy patria aj niektoré menej známe patogény. Napríklad vírus Andes, ktorý patrí medzi hantavírusy, alebo vírus Bundibugyo z rovnakej skupiny ako Ebola.
Tieto vírusy síce upozorňujú na potrebu pripravenosti, no podľa vedcov nemajú vlastnosti, ktoré by z nich v súčasnosti robili pravdepodobných kandidátov na celosvetovú pandémiu.
Vedci hľadajú ďalší „vírus X“
Odborníci často používajú pojem choroba X. Ide o zatiaľ neznáme ochorenie, ktoré by v budúcnosti mohlo spôsobiť veľkú zdravotnú krízu. Pandémia COVID-19 ukázala, že takéto riziko nie je iba teoretické. Ešte pred vypuknutím pandémie vedci upozorňovali na koronavírusy podobné SARS ako na možné riziko. Keď sa objavil SARS-CoV-2, jeho vlastnosti presne zapadli do toho, pred čím odborníci varovali.
„Vysoko prenosné vírusy bývajú často príbuzné vírusom, ktoré sa už dokážu šíriť medzi ľuďmi,“ upozorňujú vedci.
To však neznamená, že každý nový vírus automaticky spôsobí ďalšiu pandémiu. Rozhoduje kombinácia viacerých faktorov, od schopnosti šírenia až po vlastnosti samotného ochorenia. Jedným z najdôležitejších poznatkov z posledných pandémií zostáva rýchlosť reakcie. Vírusy Ebola, hantavírusy aj SARS-CoV-2 sa podľa vedcov šírili určitý čas ešte predtým, než ich odborníci identifikovali ako vážny problém.
Ak sa podarí nové vírusy objaviť skôr a lepšie pochopiť ich vlastnosti, zdravotnícke organizácie získajú viac času na prípravu. Nový katalóg preto nemá slúžiť ako zoznam „budúcich vinníkov“, ale skôr ako nástroj, ktorý pomôže vedcom rozhodnúť, ktorým vírusom treba venovať najväčšiu pozornosť. Včasné odhalenie totiž môže výrazne ovplyvniť, ako veľký dopad bude mať prípadná nová epidémia.
