V jadre väčšiny galaxií sa nachádza supermasívna čierna diera, ktorej hmotnosť sa pohybuje od milión až po miliardy násobok hmotnosti nášho Slnka. Mliečna dráha nie je výnimkou. V jej srdci leží čierna diera Sagittarius A* s hmotnosťou približne 4-miliónov Sĺnk, ktorej fotografiu zachytil tím EHT telescope v roku 2022. Nová štúdia prináša ďalšie detaily ohľadom tejto supermasívnej čiernej diery.
Výskumníci z Northwestern University sa v rámci nového výskumu pozreli na túto supermasívnu čiernu dieru najdlhšie, ako bola čierna diera pozorovaná. Toto pozorovanie im poskytlo jeden z najdetailnejších pohľadov na temný objekt, ktorý sa vznáša v samotnom srdci našej galaxie.
“Čierna diera Sagittarius A* sa vyznačuje akrečným diskom, prstencom materiálu, ktorý okolo nej neustále obieha. Zistili sme, že tento disk vyžaruje konštantný prúd zábleskov, bez momentu, kedy by si akrečný disk oddýchol,” vyjadrili sa výskumníci.
Zdroj: Valentina Kalashnikova / Shutterstock.com
Neustály prúd aktivity
Niektoré záblesky sú mimoriadne jemné a krátke, trvajú len pár sekúnd. Iné sú zas výraznými erupciami, ktoré prebiehajú na dennej báze. Malou skupinou sú masívne deje, ktoré pretrvávajú v akrečnom disku celé mesiace. Inými slovami, záblesky v disku okolo čiernej diery prebiehajú v širokom spektre trvaní.
Nové zistenia majú potenciál prezradiť výskumníkom viac ohľadom povahy čiernych dier. Zaujíma ich hlavne to, ako tieto objekty ovplyvňujú svoje okolie a ako supermasívna čierna diera v jadre našej galaxie prispieva k evolúcii Mliečnej dráhy.
“Záblesky a erupcie sa podľa teórií dejú v diskoch prakticky všetkých supermasívnych čiernych dier. Naša je ale jedinečná. Pozorujeme, že naša čierna diera, Sagittarius A*, neustále buble aktivitou a nikdy nedosiahne pokojného stavu. Túto supermasívnu čiernu dieru sme pozorovali niekoľkokrát počas rokov 2023 a 2024 a všimli sme si zmeny v každom jednom pozorovaní. Neustále sme videli niečo odlišné a to je mimoriadne fascinujúce,” vyjadril sa vedúci výskumu Farhad Yusef-Zadeh.
Yusef-Zadeh je odborníkov, čo sa týka centra Mliečnej dráhy. S pomocou svojich kolegov použil Vesmírny teleskop Jamesa Webba, špecificky jeho prístroj NIRCam, na simultánne pozorovanie dvoch infračervených farieb počas dlhého časového úseku. Dokopy pozorovali supermasívnu čiernu dieru Sagittarius A* po dobu 48 hodín. Čiernu dieru pozorovali v 8 až 10-hodinových úsekoch počas jedného roka. To im dovolilo pozorovať, ako sa čierna diera postupom času menila.
Spočiatku výskumníci očakávali, že supermasívna čierna diera Sagittarius A* bude aktívnejšia než iné, no pozorovania odhalili, že naša centrálna čierna diera je skutočne unikát. Akrečný disk okolo čiernej diery bol oveľa aktívnejší, než výskumníci očakávali. Jednoducho povedané, aktivita čiernej diery sa nikdy nezastavila. Počas pozorovaní odhalili približne päť až šesť veľkých erupcií za deň a medzi nimi početné množstvo menších erupcií.
Zdroj: Vadim Sadovski / shutterstock.com
“Naše dáta ukázali neustále sa meniacu, bublajúcu jasnosť a potom bum! Akrečný disk čiernej diery prešiel rapídnom a výraznou zmenou jasnosti. Následne sa trošku upokojil a následne začala aktivita znova. Napriek tomu sa nám nepodarilo nájsť jasný vzorec tejto aktivity. Zdá sa, že erupcie prebiehajú náhodne. Profil aktivity čiernej diery bol fascinujúci zakaždým, keď sme sa naňho pozreli,” tvrdí Yusef-Zadeh.
Výskumníci zatiaľ nechápu plne, aké procesy vedú k tejto neustálej aktivite. Autori štúdie ale predpokladajú, že za to môžu dva separátne procesy. Autori predpokladajú, že mierne rušivé elementy môžu viesť ku vzniku tejto aktivity. Predovšetkým môže ísť o turbulentné fluktuácie vo vnútri disku, ktorý sa skladá z plazmy. Tieto rušivé prvky môžu viesť k vývoju častých erupcií v disku. Autori to prirovnávajú k solárnym erupciám. Prostredie v blízkosti čiernej diery je však oveľa dynamickejšie a energetickejšie.
Obsah z portálu Vosveteit.skmôžete voľne zdieľať a opätovne používať na vlastných weboch, pokiaľ dodržíte nasledujúce podmienky:
– Zachovajte presnosť—neprekrúcajte fakty ani nemeňte význam pôvodného obsahu.
– Uveďte nás ako zdroj—priamo pri citovanom alebo parafrázovanom texte umiestnite spätný odkaz na Vosveteit.sk v tvare „https://vosveteit.sk/“.
– Ak článok preberáte ako doslovnú kópiu alebo preklad 1:1, nastavte zároveň kanonickú adresu (rel="canonical") tak, aby smerovala na pôvodný článok na Vosveteit.sk.
Obrázky a multimédiá? Tie sa na túto licenciu nevzťahujú. Tieto podmienky platia výlučne pre textový obsah—fotografie, grafika, videá a podobne často pochádzajú zo stock knižníc alebo od partnerov, ktorí vyžadujú vlastné povolenia či licencie. Pred použitím si zabezpečte vlastné práva.
A ešte jedna vec: za spôsob, akým náš obsah použijete, nesiete plnú zodpovednosť. Ak si nie ste niečím istí, neváhajte nás kontaktovať—radi sa porozprávame s tými, ktorí citujú správne!