Takto vyzeralo prastaré jazero Marsu! Rover Opportunity objavil jedinečné „vlnky“ v horninách
Výskumníci analyzovali prastaré vlnky v marťanskej hornine a odhalili, ako vyzeralo menšie marťanské jazero.
Mars kedysi dávno vyzeral diametrálne odlišne ako dnes. Výskumníci predpokladajú a nasvedčuje tomu čoraz viac dôkazov, že pred miliardami rokov mohol mať Mars status modrej planéty, ešte skôr, ako si tento prívlastok prisvojila naša Zem.
Vedúce teórie predpokladajú, že kedysi mal Mars svoje magnetické pole, hustejšiu atmosféru a dokonca aj svoj vlastný oceán, rieky a jazerá. Hoci je dnes Mars vyprahnutou planétou, stopy vody sa ukrývajú v marťanských horninách, informuje California Institute of Technology. V rámci nového výskumu si vedci všimli dve série vlniek v horninách, ktoré potvrdzujú, že kedysi dávno voda na Marse skutočne tiekla.
“Drobné vlnky v horninách sú jeden z najjasnejších indikátorov dávnej existencie stojatej vody, ktorý vieme vyčítať z geologických záznamov. Náš tím odhaduje, že tieto vlnky vznikli pred približne 3,7-miliardami rokov. Bolo to obdobie, kedy bola marťanská atmosféra dostatočne hustá a podnebie dostatočne teplé na to, aby podporovalo existenciu vody na povrchu planéty,” píšu výskumníci.
NASA's #Curiosity rover found ancient wave ripples on Mars, which show the presence of liquid water some 3.7 billion years ago: https://t.co/nOCg8YzlKd pic.twitter.com/0K4MIBRHlc
— Austr. Space Forum (@oewf) January 23, 2025
Ako vyzeralo jazero na Marse?
Autori v rámci štúdie vytvorili počítačový model, ktorý im pomohol zistiť, aké veľké mohlo byť jazero na Marse, ktoré vytvorilo pozorované vlnky. Model zakladali na tom, ako interagujú usadeniny, voda a atmosféra u nás na Zemi. Pozorované vlnky mali na výšku približne 6 milimetrov a nachádzali sa od seba 4 až 5 centimetrov. Takéto drobné vlnky vznikajú prostredníctvom malých vĺn. S ohľadom na objavené štruktúry vedci usudzujú, že išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o malé jazierko s hĺbkou menšou ako dva metre.
Ako výskumníci spomenuli, odhaduje sa, že vlnky vznikli pred približne 3,7-miliardami rokov. Ide približne o obdobie, kedy sa Mars stával suchším a viac podobným planéte, akú vidíme teraz. Už predchádzajúce štúdie naznačovali, že Mars mohol mať na svojom povrchu vodu dlhšie, než sa predpokladalo.
Neprehliadni
Spolu s existenciou vody výskumníci uvažujú aj nad možnou existenciu mikrobiálneho života na planéte. Ak bola voda na Marse dlhšie, život mal viac času na to aby sa uchytil a existoval. Vlnky, ktoré vyšetruje nová štúdia, objavil rover Curiosity ešte v roku 2022. Nachádzajú sa v kráteri Gale.
“Objav týchto vlnkovitých štruktúr predstavuje výrazné rozšírenie našich poznatkov ohľadom dávneho podnebia červenej planéty,” hovorí John Grotzinger.
Po podobných štruktúrach výskumníci pátrajú už od roku 2004, kedy na Marse pristáli sondy Opportunity a Spirit. Tieto misie objavili známky tečúcej vody na Marse. Výskumníci ale nedokázali dlho povedať, či sa táto tečúca voda zhromažďovala v jazerách, či plytkých moriach.
Až okolo roku 2014 sa začali vďaka roveru Curiosity objavovať prvé stopy pradávnych marťanských jazier. Desať rokov na to Curiosity objavil stopy jazier, ktoré neobsahovali žiaden ľad. Tento objav nám ponúka veľa informácií ohľadom dávneho podnebia Marsu.
Mars stratil schopnosť podporovať život
Mars mal pred miliardami rokov vhodnejšie podmienky pre život. V určitom bode ale planéta prišla o svoje magnetické pole, ktoré ju chránilo pred kozmickou radiáciou. Po strate magnetosféry Mars prišiel aj o svoju atmosféru, ktorú “odfúkol” solárny vietor. Keď atmosféra zmizla, spolu s ňou zmizla aj voda na povrchu planéty.
Ak niekedy existovala na Marse voda, potom tam mohol existovať aj život. Po ňom momentálne pátra rover Perseverance. Hoci výskumníci pracujú s možnosťou existencie života na červenej planéte, vedecká komunita sa zhoduje na tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou podmienky neboli vhodné dostatočne dlho na to, aby sa vyvinulo niečo komplikovanejšie ako mikroskopický život. Aj objav existencie mikróbov na Marse by však bol jedným z najväčších objavov ľudstva. Získali by sme totiž dôkaz o tom, že život môže existovať aj mimo našej planéty.
