Symbol ruskej „samostatnosti“ v plameňoch padá: Rusko zastavilo výrobu procesorov Baikal, ktoré mali byť odpoveďou na Intel či AMD
Ruské procesory Baikal a Elbrus mali byť východnou verziou AMD a Intelu, no projekt podľa dostupných informácií stroskotal.
Ruský pokus o sebestačnosť v polovodičovej výrobe naráža na realitu. Projekt domácich procesorov Baikal a Elbrus, ktorý mal byť odpoveďou na západné sankcie, sa podľa viacerých zdrojov dostal do slepej uličky. Výroba sa zastavila, investori stratili trpezlivosť a Kremeľ čoraz viac priznáva, že bez dovozu zo zahraničia ruský technologický sektor nedokáže fungovať, informuje portál Kommersant
Čip Baikal mal byť ruskou odpoveďou na západné procesory od Intelu a AMD. Išlo o sériu domácich procesorov, ktoré mali znížiť závislosť Ruska od dovozu zahraničných technológií po zavedení sankcií. Vývoj zastrešovala spoločnosť Baikal Electronics, pričom cieľom bolo vybudovať celý ekosystém okolo procesorov určených pre počítače, servery aj priemyselné systémy.
Najznámejšie modely, Baikal-M a Baikal-S, používali architektúru ARM, teda licencovanú západnú technológiu, čo sa neskôr ukázalo ako problém. Po sprísnení sankcií sa prístup k licenciám zablokoval. Napriek ambíciám sa čipy nikdy nerozšírili v masovej výrobe. Výkonovo zaostávali, výroba prebiehala v zahraničných továrňach, najmä v Taiwane, a domáci priemysel nedokázal ich produkciu prevziať.
Baikal tak mal byť základom ruskej technologickej nezávislosti, no napokon sa stal symbolom jej obmedzení. Projekt doplatil na sankcie, nízku konkurencieschopnosť a nedostatok moderných výrobných kapacít.
Štatistiky hovoria niečo iné
Aj keď oficiálne štatistiky hovoria o prudkom poklese importu čipov od Intelu a AMD, realita je iná. V ruských továrňach, montážnych linkách a skladoch západné procesory stále cirkulujú, len cez iné dvere. Sankcie, ktoré mali Moskvu odrezať od moderných technológií, v praxi zlyhávajú.
Neprehliadni
Podľa Federálnej colnej služby sa síce dovoz procesorov Intel do Ruska v roku 2024 prepadol o 95 % a dodávky AMD o 81 %, no firmy ako Lotos Group či Rikor tvrdia opak. Rikor dokonca priznal, že za minulý rok nakúpil viac ako 120-tisíc procesorov, čo je o tretinu viac než predtým. Prekvapujúco teda nie úpadok, ale rast.
Odborníci upozorňujú, že za tým stojí čoraz sofistikovanejšia sieť sprostredkovateľov. Hongkong, Kazachstan, Arménsko, Turecko či Malajzia sa stali tranzitnými uzlami, cez ktoré západné čipy putujú ďalej do Ruska, často preznačené, administratívne skryté alebo zabalené v inom tovare.
Rusko sa však západu stále vysmieva
Hoci ruské médiá sa pokúšajú vykresliť túto situáciu ako dôkaz technologickej nezávislosti, v skutočnosti ide o prekvitajúci „sivý“ import, na ktorom stojí celý sektor. Bez neho by mnohé ruské firmy nemohli vyrábať ani základnú elektroniku.
Sivý import označuje tovar, ktorý sa do krajiny dostáva mimo oficiálnych distribučných kanálov, no stále legálne, aspoň formálne. Nejde o pašovanie, ale o využívanie medzier v systéme. Firmy jednoducho nakúpia čipy v tretej krajine, ktorá na ne nemá sankcie, a následne ich s novými papiermi pošlú ďalej do Ruska. V účtovníctve sa tak objavia ako „elektronické komponenty“, „meracie zariadenia“ alebo „priemyselné súčiastky“.
Vďaka tejto administratívnej šedej zóne môžu ruské spoločnosti legálne získať západné procesory, aj keď ich pôvodný výrobca ich export do Ruska dávno zakázal. Sivý import je teda mechanizmus obchádzania sankcií bez otvoreného porušenia zákona – oficiálne všetko sedí, ale v praxi ide o premyslený systém reexportu, ktorý drží ruský technologický sektor pri živote.
A práve tu prichádza moment, ktorý možno označiť za výsmech Západu. V tomto prípade ale nie je triumfálny, skôr ironický. Kremeľ sa rád chváli, že sankcie nefungujú, no pod lesklým povrchom zostáva fakt, že Rusko nedokáže prežiť bez západných technológií. Ak je niečo výsmechom, tak nie ruská odolnosť, ale ilúzia, že sankcie samy osebe dokážu zlomiť celý technologický ekosystém.
Západ preto čelí nepríjemnej pravde, na papieri vyzerajú obmedzenia prísne, v praxi sú deravé ako sito. A kým Rusko si udržiava prístup k čipom, hoci cez obchádzky a tretie krajiny, jeho vlastný technologický vývoj sa paradoxne zastavuje.
