Štúdia odhalila temnú a smutnú realitu. Šanca, že sa stretneme s inou civilizáciou, je takmer nulová a toto je dôvod, prečo
Najnovší výskum ukazuje, že ak vo vesmíre existujú inteligentné civilizácie, pravdepodobne ide o starobylé spoločnosti vzdialené tisícky svetelných rokov. Vedci tvrdia, že kombinácia podmienok na vznik technologického života je nesmierne vzácna a Zem je skôr výnimkou než pravidlom.
Najnovší vedecký výskum naznačuje, že ak vo vesmíre existujú inteligentné bytosti, pravdepodobne ide o starobylé civilizácie, ktoré vznikli dávno pred nami. Pričom sú od Zeme vzdialené tisícky svetelných rokov. Podľa prepočtov by sa mohli nachádzať, až na opačnom okraji našej galaxie, vo vzdialenosti približne 33-tisíc svetelných rokov. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.
Tím vedený Manuelem Scherfom z Rakúskej akadémie vied dospel k záveru, že kombinácia podmienok potrebných na rozvoj technológií je vo vesmíre mimoriadne vzácna. Navyše, aj keď sa život objaví, nemusí prežiť dostatočne dlho na to, aby sa jeho existencia prekrývala s našou alebo my s ich. Pravdepodobnosť, že by sme narazili na civilizáciu v rovnakom časovom období, je preto veľmi nízka.
Zem je príkladom planéty, kde sa stretli priaznivé faktory v správnom čase. Rozhodujúci je predovšetkým pomer plynov v atmosfére. Väčšinu tvorí dusík, zvyšok kyslík a stopové množstvo oxidu uhličitého. Práve posledný z nich je kľúčový pre fotosyntézu rastlín. Nakoľko bez neho by komplexný život nedokázal prežiť.
Sme vo vesmíre sami?
Problém nastáva, ak je tejto látky príliš veľa. Prebytok oxidu spôsobuje skleníkový efekt a mení planétu na prostredie nevhodné pre živočíchy. Stabilitu na Zemi udržiavajú procesy platňovej tektoniky, ktoré z dlhodobého hľadiska recyklujú uhlík. Tento mechanizmus však nie je nekonečný a vedci odhadujú, že v horizonte od 200 miliónov do 1 miliardy rokov môže dôjsť k zrúteniu biosféry.
Kyslík je podobne nevyhnutný. Ak by jeho podiel výrazne klesol, ľudia by sa nikdy nedopracovali k metalurgii. A bez schopnosti taviť kovy by technologická civilizácia jednoducho nevznikla.
Neprehliadni
Výskumníci vytvorili sériu simulácií, v ktorých porovnávali rôzne chemické scenáre atmosfér s časovým rámcom potrebným na rozvoj inteligencie. Zaujímavosťou je, že pri planéte s desaťpercentným zastúpením oxidu uhličitého by bola vhodná biosféra udržateľná asi 4,2 miliardy rokov. To samo osebe znie pôsobivo, no nemusí stačiť na vznik a dlhodobé prežitie pokročilej spoločnosti.
Život vo vesmíre nemusí byť bežný jav
Pri výpočte pravdepodobnosti súbežnej existencie vychádzalo, že ak by v galaxii mali byť aspoň dvaja „susedia“ naraz, ich civilizácia by musela trvať minimálne 280-tisíc rokov. A v prípade desiatich súčasníkov by bolo potrebné, aby prežívali viac než 10 miliónov rokov. To je nesúmerne viac než zopár tisícročí, počas ktorých sme my dosiahli dnešnú úroveň poznania.
Tieto úvahy plynule nadväzujú na princíp slávnej Drakeovej rovnice, ktorá sa pokúša odhadnúť počet technicky vyspelých kultúr v Mliečnej ceste. Novšie dáta však skôr potvrdzujú bohužiaľ skeptickejší scenár.
Záver štúdie znie smutne a pesimisticky, no skúmanie signálov z vesmíru má podľa autorov stále význam. Projekty SETI sú síce ako hľadanie ihly v kope sena, ale ak by čo len jeden signál potvrdil existenciu cudzích bytostí, išlo by o objav storočia. Ak sa nič nenájde, posilní to teóriu o vzácnosti inteligencie vo vesmíre.
Zistenia vedcov zároveň ukazujú, aká krehká je rovnováha podmienok na Zemi. To, že naša planéta umožňuje existenciu technologicky vyspelého druhu, nemusí byť samozrejmosťou, ale výnimočnou náhodou. A kým inde možno vládne ticho, je na nás, aby toto jedinečné okno života pretrvalo čo najdlhšie. Čo vzhľadom na geopolitickú situáciu, nemusí byť onedlho pravda.
