Staroveká DNA vrhá svetlo na pôvod Európanov
Kostenki 14 je najstaršou a najzachovalejšou lebkou, ktorá sa na území Európy našla. Čo nám vie povedať o histórii človeka?
Začiatkom 70. rokov minulého storočia začal antropológ William Howells prácu, ktorá mu zabrala niekoľko dekád. V rámci nej popísal desiatky tisíc ľudských lebiek, ktoré sa nachádzali v múzeách po celom svete.
Howellsova práca však prišla s významným objavom. Biológia človeka sa priamo viaže na prostredie, v ktorom naši predkovia žili. V roku 1989 sa pokúsil zistiť, či by sa z lebiek dalo vyčítať aj to, ako sme sa postupne presúvali do iných oblastí, vysvetľuje portál The Conversation.
Howells si všimol jeden vzorec, ktorý sa objavil prakticky okamžite. Lebky ľudí, ktorí žili počas poslednej doby ľadovej sa veľmi podobajú na lebky predkov z Austrálie a Novej Guinei. V rámci výskumu, ktorý viedol Eske Willerslev sa vedci pokúsili zistiť, či táto podobnosť naznačuje, že prví Austrálčania a prví Európania vznikali na rovnakom mieste. Výsledky práce ukázali, že situácia bola o niečo komplikovanejšia.
V roku 1954 vedci našli v juhozápadnej časti Ruska kostru predka, ktorá priniesla dôležité poznatky o histórii Európanov. Predpokladá sa že kostra nazvaná Kostenki 14, podľa miesta, kde ju objavili, patrila mužovi žijúcemu pred 36 až 38-tisíc rokmi. Lebka tohto muža je najstaršou a najzachovalejšou lebkou druhu Homo sapiens, aká sa na území Európy objavila.
https://www.youtube.com/watch?v=HlBRsWBeseI&ab_channel=AncientGeographic
Neprehliadni
História Európanov
Howells usúdil, že sa táto lebka podobá na lebku prvých obyvateľov Austrálie, no DNA analýza ukázala, že tieto dve populácie nezdieľali spoločnú históriu. Tento muž zdieľal genetiku s európskymi lovcami-zberačmi, rovnako ako aj s jednými z prvých farmárov. Predpokladá sa, že sa jeho predkovia krížili s členmi rovnakej populácie, ktorá sa zo Stredného východu presunula do Európy.
„Kostenki 14 bol však čistý Európan,“ poznamenal Eske Willerslev.
Človek však začínal v Afrike. Predpokladá sa, že migrácia prvých Homo sapiens začala pred približne 100-tisíc rokmi. Spočiatku sa predpokladalo, že migrácia Homo sapiens netrvala dlho s tým, že sa Homo neanderthalensis vrátil do juhozápadnej Ázie pred 60-tisíc rokmi. Analýza ostatkov Kostenki 14 však priniesla aj ďalšie zaujímavé zistenie. Obsahovala totiž genetickú informáciu o období krátko po tom, ako sa predkovia Európanov krížili s Neandertálcami.
Kostenki 14 mal o niečo viac neandertálskej DNA ako moderní Európania a Aziati. Vedci predpokladajú, že až o percento viac. Jeho DNA sa zároveň skladala z dlhých traktov tej neandertálskej, oveľa dlhších, než u moderných populácií. Na základe tejto skutočnosti vedci usúdili, že ku kríženiu medzi týmito dvoma druhmi došlo pred 54-tisíc rokmi. Výskumníci skúmali aj to, či sa v DNA týchto kostí nenájdu stopy aj iných homininov. Nenašlo sa však nič, čo by nasvedčovalo prítomnosť iných DNA sekvencií.
