Staroegyptské princezné zrejme neboli len ozdobou dvora. Zbrane v ich hroboch podľa vedcov skutočne používali
Vedci analyzovali kosti staroegyptských princezien a našli stopy, že niektoré z nich skutočne trénovali lukostreľbu a používali zbrane.
Zbrane v hroboch starovekých egyptských princezien dlho vyvolávali otázky. Luky, šípy či palcáty totiž mohli mať iba symbolický význam a vôbec nemuseli znamenať, že ich majiteľky skutočne používali. Nová analýza pozostatkov piatich kráľovských žien však prináša zaujímavý dôkaz, že niektoré z nich mali lukostreľbu a ďalšie fyzicky náročné aktivity zrejme dobre zvládnuté.
Vedci preskúmali pozostatky princezien z obdobia Strednej ríše, ktoré žili približne pred 4 000 rokmi. Výskum zároveň ukázal, že vysoké postavenie vtedajšej kráľovskej rodiny ich neuchránilo pred zraneniami, infekciami či problémami spojenými s výživou.
Pozostatky pritom takmer zmizli z vedeckého sveta. Šesť kráľovských múmií objavili archeológovia už v 90. rokoch 19. storočia v Dahšúre, známom pohrebnom komplexe s pyramídami a šachtovými hrobkami. Neskôr sa však ich stopa stratila. Až v roku 2020 ich vedci znovu objavili v Egyptskom múzeu počas kurátorskej práce, píše portál Frontiers. Práve toto znovuobjavenie umožnilo odborníkom pozrieť sa na pozostatky modernými bioarcheologickými metódami.
V hroboch mali zbrane, ktoré nepatrili iba mužom
Štyri zo skúmaných žien boli sestry. Išlo o princezné Khenmet, Itaweret, Itu a Sathathormeryt, dcéry faraóna Amenemheta II. Ďalšou skúmanou ženou bola princezná Noub-Hotep. Výskumníci zároveň analyzovali aj pozostatky kráľa Hora. V ich hroboch sa nachádzali predmety, ktoré dnes spájame najmä s bojom alebo lovom. Nechýbali luky, šípy, palcáty či dýky. V prípade princeznej Ity sa v rakve dokonca nachádzala mimoriadne zdobená dýka.
Samotná prítomnosť zbraní však ešte neznamená, že ich princezné skutočne používali. V starovekom Egypte mohli mať pohrebné predmety symbolický význam a mohli predstavovať spoločenské postavenie zosnulého. Vedci preto hľadali niečo, čo by dokázalo viac. A našli to priamo na kostiach.
Neprehliadni
Kosti prezradili, ako princezné používali svoje telo
Na kostiach skúmaných žien sa nachádzali výrazné miesta, ku ktorým sa upínali svaly a väzy. Takéto zmeny môžu vzniknúť pri dlhodobom a opakovanom fyzickom zaťažení. Pri lukostreľbe dostávajú zabrať najmä horné končatiny. Strelec musí opakovane napínať tetivu, stabilizovať luk a kontrolovať jeho polohu. Ak človek takúto činnosť vykonáva pravidelne počas dlhšieho obdobia, môže sa to odraziť aj na jeho kostre. A práve takýto vzorec vedci identifikovali.
„Členovia kráľovskej rodiny, najmä ženy, sa aktívne zapájali do zručných a fyzicky náročných činností, ako boli lukostreľba a lov,“ uviedla hlavná autorka štúdie Zeinab Hashesh z Beni-Suef University.
Najvýraznejšie dôkazy sa objavili pri princeznej Itaweret. Vedci odhadli, že zomrela vo veku približne 20 až 34 rokov. Jej kostra zároveň niesla stopy po zlomených rebrách a zlomeninách chodidla, ktoré sa zahojili. Podľa výskumníkov jej kostra vykazuje znaky charakteristické pre človeka, ktorý sa venoval lukostreľbe. Ani ostatné ženy však nezostali bez zaujímavých nálezov. Princezná Ita zomrela pravdepodobne vo veku 28 až 34 rokov a mala výrazne vyvinuté svalové úpony v hornej časti tela. Tie môžu súvisieť s pravidelným používaním zbraní, napríklad palcátu či dýky.
Princezná Khenmet zomrela vo vyššom veku, približne medzi koncom tridsiatky a štyridsiatkou. Vedci pri nej zaznamenali rednutie kostí, ale zároveň veľmi robustné úpony väzov.
Podobné znaky spojené s fyzickou aktivitou vedci našli aj pri princeznej Noub-Hotep a kráľovi Horovi.
Neboli to iba symbolické zbrane
Výskumníci preto tvrdia, že zbrane pochované s týmito ľuďmi pravdepodobne nepredstavovali iba symbolické dary na cestu do posmrtného života.
„Na horných končatinách sme našli výrazný rozvoj, ktorý zodpovedá opakovaným činnostiam s vysokou intenzitou, napríklad napínaniu tetivy alebo stabilizácii zbrane,“ vysvetlila Hashesh.
To však automaticky neznamená, že princezné absolvovali vojenský výcvik v rovnakom zmysle, ako si ho predstavujeme dnes. Vedci hovoria aj o love alebo iných fyzicky náročných aktivitách. Práve pri interpretácii takýchto nálezov treba určitú opatrnosť. Kostra môže ukázať, že človek dlhodobo zaťažoval konkrétne časti tela, no sama osebe nemusí presne prezradiť, pri akej aktivite k tomu došlo.
V tomto prípade však súhra nálezov so zbraňami pochovanými v hroboch vytvára pomerne zaujímavý obraz.
Princezné utrpeli aj vážne zranenia
Výskum zároveň ukázal menej vznešenú stránku života vtedajšej elity. Niektoré ženy utrpeli zranenia, ktoré mohli vzniknúť pri pádoch, úderoch alebo iných nehodách. Pri princeznej Itaweret vedci objavili už spomínané zlomené rebrá a poškodenia chodidla. Dôležité však je, že zranenia sa zahojili. To môže naznačovať, že princezné dostali pomerne kvalitnú lekársku starostlivosť, ktorá zodpovedala možnostiam starovekého Egypta.
Na kostiach sa však objavili aj známky infekcií a nedostatkov vo výžive. Kráľovský pôvod teda neznamenal automaticky život bez zdravotných problémov.
Zaujímavým nálezom boli aj nezvyčajné zmeny na chrbtici, ktoré zdieľali viaceré zo sestier. Vedci ich považujú za ďalší možný dôkaz blízkeho príbuzenského vzťahu medzi rodičmi.
Vedci ešte nemajú odpoveď na všetky otázky
Výskum má zároveň svoje obmedzenia. Vedci totiž nemajú k dispozícii lebky skúmaných princezien. Tie sa stratili už začiatkom 20. storočia.
Chýbajúce lebky znemožňujú niektoré analýzy a výskumníci ešte plánujú ďalšie testy. Pomôcť by mohla napríklad analýza stabilných izotopov. Tá by mohla poskytnúť viac informácií o tom, čo ženy jedli, odkiaľ pochádzali niektoré potraviny v ich jedálničku a či ich strava obsahovala dostatok potrebných živín.
Vedci chcú postupne zistiť oveľa viac než iba to, aké zdravotné problémy princezné mali. Zaujíma ich ich rodina, životné podmienky a v širšom kontexte aj úloha, ktorú tieto ženy zohrávali v spoločnosti.
„Archeológovia sa dlho sústreďovali na zachovanie týchto pokladov, no samotní ľudia sa často dostávali do úzadia. Naša štúdia sa to snaží zmeniť,“ dodala Hashesh.
Pozostatky princezien tak môžu vedcom postupne prezradiť viac o tom, ako vyzeral život žien v najvyšších vrstvách staroegyptskej spoločnosti. A hoci ich kosti už nedokážu odpovedať na každú otázku, tentoraz naznačili pomerne nezvyčajnú vec: niektoré z týchto princezien nemuseli mať luky a šípy v hroboch iba na okrasu. Ich telá totiž nesú stopy po činnostiach, ktoré sa s takýmito zbraňami spájajú.
