Sme vo vesmíre sami? Vedec z NASA tvrdí, že nie, má to ale tento háčik. Znie logicky, no ide z neho aj strach
Astrofyzik z NASA predstavil novú teóriu, ktorá mení pohľad na Fermiho paradox.
Astrofyzik Robin Corbet z NASA prišiel s netradičnou myšlienkou o tom, prečo doteraz nevidíme mimozemšťanov. Hoci by sme ich vo vesmíre podľa všetkého mali mať všade okolo seba. V nedávno sprístupnenom vedeckom článku, o ktorom informoval denník The Guardian, navrhuje menej dramatické vysvetlenie Fermiho paradoxu. Teda otázky, ktorú si vedci kladú už celé desaťročia: ak je vesmír plný potenciálne obývateľných svetov, kam sa všetci podeli? Na tému upozornil server Futurism.
Corbet tvrdí, že odpoveď môže byť oveľa nudnejšia, než by sme dúfali. Vo svojej hypotéze s názvom radikálna všednosť pracuje s predstavu, že mimozemské civilizácie existujú, no nie sú žiadni superinteligentní vládci galaxií. Sú iba o málo technologicky pokročilejšie ako my.
„Možno mimozemšťania existujú, no nie sú žiadni galaktickí vládcovia ani tvorcovia megakonštrukcií. Sú len o trochu ďalej, než sme my sami, technologicky mierne vyspelejšie, ale stále limitované civilizácie. Ak je to pravda, potom vo vesmíre nie je ticho preto, že je prázdny, ale preto, že všetci narážame na rovnaké hranice možností,“ vysvetľuje astrofyzik Robin Corbet z NASA.
Veľmi zjednodušene povedané, namiesto iPhonu 17 používajú iPhone 42. Neprecestujú vesmír rýchlejšie než svetlo, neovládajú čierne diery, ani temnú energiu. Ich schopnosti a limity sú pravdepodobne porovnateľné s našimi.
Sme, či nie sme sami v tomto kúte vesmíru?
Podľa Corbeta preto vo vesmíre nevidíme obrovské megakonštrukcie, ako sú Dysonove sféry, ani signály volajúce do ticha kozmu „sme tu“. Ak by aj takéto civilizácie niekedy vyslali sondy k cudzím hviezdam, išlo by o desaťtisíce rokov trvajúci a nesmierne nákladný projekt. Bez rýchlych výsledkov by ich nadšenie opadlo, podobne, ako by to zrejme dopadlo s nami. Ich nezáujem o veľký prieskum tak nemusí znamenať nedostatok inteligencie, ale jednoducho pragmatické uznanie limitov.
Corbetov postoj má racionálnu logiku, vychádza z idei, že technologický pokrok nemusí nevyhnutne smerovať k ovládnutiu fyzikálnych zákonov, ale skôr k lepšiemu využívaniu obmedzených možností. Takáto civilizácia môže byť mierumilovná, introspektívna a možno ani nemá potrebu dávať o sebe vedieť.
Neprehliadni
Nie všetci vedci však s týmto „triezvym“ pohľadom súhlasia. Michael Garrett z Jodrell Bank Centre for Astrophysics uznáva, že Corbetova teória pôsobí realisticky, ale podľa neho trpí „ľudskou apatiou“. V rozhovore pre The Guardian poznamenal, že sa mu ťažko verí, že by všetky inteligentné druhy boli tak jednotne pasívne. Garrett totiž verí, že niektoré civilizácie sa mohli vyvinúť tak rýchlo, že sa pre nás stali doslova neviditeľnými. Prekročili prah, za ktorým ich už naše teleskopy či rádiové prístroje nedokážu zachytiť.
Ktorý z týchto dvoch vedcov má pravdu?
Tento názor prezentuje vo svojej vlastnej práci, ktorá čoskoro vyjde v časopise Acta Astronautica. Garrett tam opisuje takzvané post-biologické civilizácie. Ide o bytosti, ktoré prešli evolúciou smerom k technológiám a softvérovým formám života. Ich rozvoj by bol taký prudký, že by sme ich jednoducho prestali rozoznávať ako život.
Či má pravdu Corbetova „radikálna všednosť“, alebo Garrettov „superrýchly evolučný skok“, sa dnes dá len hádať. Obe teórie však majú spoločné jedno. Upozorňujú, že možno hľadáme odpovede príliš podobné sebe. Možno mimozemšťania nie sú tichí preto, že neexistujú, ale preto, že ich predstavivosť už dávno preskočila našu.
