Slovenskí študenti masovo používajú AI. Výskum ukazuje, že oslabuje schopnosť kriticky premýšľať
Umelá inteligencia je medzi študentmi samozrejmosťou. Výskum ukazuje, že problém nezačína pri jej používaní, ale v momente, keď nahrádza premýšľanie, pochybovanie a schopnosť prísť na veci vlastnou hlavou.
Takmer každý študent dnes používa umelú inteligenciu. Dalo sa to čakať. Je rýchla, dostupná, trpezlivá a nikdy nepovie, že otázka je hlúpa. Sama o sebe to nie je problém. Problém sa objaví v momente, keď sa z pomôcky nenápadne stane náhrada myslenia.
Nie zo dňa na deň. Skôr potichu. Najskôr len pri jednej úlohe. Potom pri ďalšej. A zrazu prejde celý semester bez toho, aby si študent musel sadnúť, pochybovať, hľadať argument alebo zažiť ten nepríjemný, no dôležitý pocit, že niečomu ešte úplne nerozumie.
Ruku na srdce. Robili by sme to inak, keby sme mali hotovú odpoveď na pár klikov aj my?
Keď sa riešenie objaví skôr, než otázka dozreje
Výskum Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý viedol profesor Senad Bećirović, vychádzal z rozsiahleho dotazníka s viac než 90 otázkami a zapojili sa doň stovky študentov. Výsledok je jednoznačný. Umelú inteligenciu používa približne 97 percent respondentov.
Nejde pritom len o občasnú pomôcku. Viac než 40 percent študentov uviedlo, že používa výlučne jeden AI nástroj, najčastejšie ChatGPT. Pre značnú časť z nich to nie je miesto, kde si prácu skontrolujú, ale miesto, kde sa celé riešenie začína aj končí.
Neprehliadni
A práve tu sa niečo láme. Dáta ukazujú vzorec. Čím viac sa študent spolieha na hotové odpovede generované AI, tým nižšia je jeho miera aktívneho zapojenia do štúdia. Menej analyzuje. Menej spochybňuje. Menej sa pýta.
Nie kvôli známke či splneniu zadania. Ale kvôli tomu, čo robí učenie učením. Ten moment prekvapenia, keď sa niečo zrazu spojí. Keď si povieš: „Aha, už to chápem.“
Dnes práca študentov často vyzerá tak, že namiesto čítania zdrojov sa ladí prompt. Namiesto skladania argumentu sa preberá hotová formulácia. Úloha je odovzdaná. Formálne sedí. Len hlava zostáva prázdnejšia, než by mala byť.
Je to pohodlné. A práve v tom je háčik.
Keď sa z nástroja stane autorita
Rozdiel nerobí to, či študent umelú inteligenciu používa. Rozdiel robí to, či jej verí.
Výskum tiež ukazuje, že študenti, ktorí si uvedomujú možné chyby AI odpovedí, vykazujú vyššiu mieru kontroly a overovania informácií. Pracujú s výstupom, opravujú ho, porovnávajú so zdrojmi. Premýšľajú.
Ostatní berú odpoveď ako hotový verdikt. Text sa prevezme, mierne sa upraví a ide sa ďalej. Bez kontroly. Bez otázok. Bez pochybností. A bez rastu.
Najviac znepokojujúce na výsledkoch výskumu nie je samotná technológia. Ale rýchlosť, s akou sa vzdávame neistoty. Práve tej fázy, keď človek nevie, tápa a musí si veci poskladať sám.
Zaujímavé je, že študenti, ktorí riešia hranicu medzi pomocou a podvádzaním, dosahujú vyššiu mieru zapojenia do štúdia. Nie preto, že by boli morálnejší. Ale preto, že sa musia rozhodovať. A rozhodovanie znamená zastaviť sa. Premyslieť si dôsledky. Vybrať si cestu. Presne tieto procesy sa vytrácajú v momente, keď odpoveď príde skôr, než otázka vôbec dozreje.
Školy a ticho okolo umelej inteligencie
Medzi študentmi je používanie umelej inteligencie masové. Medzi pedagógmi výrazne slabšie. Menej než polovica učiteľov podľa výskumu využíva AI pri príprave výučbových materiálov a len zanedbateľná časť ju používa na personalizáciu výučby.
Výsledkom je potom chaos. Niekde sa AI toleruje. Inde zakazuje. Často sa len potichu prehliada. Každá škola si to rieši po svojom. Často aj každý učiteľ zvlášť. A keď chýba spoločný rámec, vzniká improvizácia. Študenti skúšajú, čo prejde. Učitelia tušia, že niečo nefunguje, ale nemajú oporu v systéme.
Problém nie je v AI. Problém je v tom, ako rýchlo sa vzdávame námahy
Umelá inteligencia sama o sebe nikoho neotupuje. Otupuje nás spôsob, akým ju používame. Ak za nás premýšľa, myslenie slabne. Ak nás núti klásť lepšie otázky, môže ho posilniť.
Lenže to sa nestane samo. Ak ju nikto vedome neriadi, začne formovať správanie študentov podľa vlastnej logiky. Rýchlo. Pohodlne. S minimálnym odporom.
A presne tam sa vytráca to najdôležitejšie. Nie vedomosti, ale schopnosť prísť na veci vlastnou hlavou.
Túto cenu nezaplatíme hneď. Zaplatíme ju neskôr. Keď sa ukáže, že sme si síce ušetrili čas, ale stratili niečo oveľa podstatnejšie.
