Skladá sa Mesiac zo syra? Výskumníci zistili, že vo vnútri sa Mesiac podobá na Zem viac, než sme čakali
Výskumníci v rámci novej štúdie definitívne potvrdzujú, čo sa nachádza hlboko pod povrchom Mesiaca. ukazujú jeho vnútornú kompozíciu.
Dlho sa vtipne hovorilo, že Mesiac je vyrobený zo syra, alebo ak sleduješ konšpiračné teórie, potom si sa mohol stretnúť s jednou, podľa ktorej je Mesiac dutý a ide o gigantickú mimozemskú kozmickú loď.
Určite vieš, že ani jedna z týchto “hypotéz” asi nebude pravdivá, no z čoho sa vlastne Mesiac skladá? To sa výskumníkom v nedávno publikovanej štúdii podarilo definitívne potvrdiť, informuje Science Alert.
Štúdia potvrdila, že vnútorné jadro Mesiaca je pevné a má hustotu porovnateľnou so železom. Nový výskum spochybňuje akceptované teórie o evolúcii magnetického poľa našej prirodzenej družice. Keď vedci potvrdili existenciu vnútorného jadra Mesiaca a objavili dôkazy, ktoré potvrdzujú, že sa lunárny plášť v určitom bode “prehodil”, potom vedci získavajú nový pohľad na časovú os evolúcie Mesiaca počas prvej miliardy rokov. Zároveň prinášajú viac informácií o období, kedy Mesiac bombardovali kozmické objekty.
Ak chcú výskumníci získať viac informácií o kompozícii objektov v Slnečnej sústave, najlepšie to dosiahnu s pomocou seizmických dát. Akustické vlny generované zemetraseniami sa šíria interiérom planéty alebo mesiaca a odrážajú sa od materiálu, ktorý sa nachádza v útrobách objektu. Na základe týchto vĺn môžu výskumníci vytvoriť detailnú mapu toho, ako to vo vnútri objektu vyzerá.
Výskumníci mali k dispozícii seizmické dáta, ktoré zozbierali misie programu Apollo. Tieto dáta však mali príliš nízke rozlíšenie na to, aby dokázali autori štúdie presne určiť kompozíciu vnútorného jadra Mesiaca. Dnes už vieme, že má Mesiac tekuté vonkajšie jadro, no dlhú dobu vedci nedokázali povedať, čo toto vonkajšie jadro obklopuje.
Neprehliadni
Vedci zistili, čo sa ukrýva pod povrchom Mesiaca
Tu prichádza na rad nová štúdia vedcov. Tí použili rôzne dáta z niekoľkých vesmírnych misií a dáta z laserových experimentov na určenie vzdialenosti Mesiaca. S pomocou týchto informácií dokázali vyvodiť viacero charakteristík. Zistili napríklad, do akej miery je Mesiac deformovaný gravitačnými interakciami so Zemou, ako sa mení jeho vzdialenosť k našej planéte a zistili aj hustotu Mesiaca.
Následne vytvorili niekoľko modelov jadra s rôznymi charakteristikami. Tu zisťovali, ktorý model sa najlepšie zhoduje s pozorovaniami. Autori štúdie odhalili niekoľko zaujímavých vecí. Ako prvé pozorovali, že najlepšie sedeli modely, ktoré predpovedali “prehodenie” lunárneho plášťa. Ide o proces, v rámci ktorého ťažšie materiály padajú smerom k jadru a ľahšie materiály stúpajú hore k povrchu. Tento proces dokáže taktiež vysvetliť výskyt určitých prvkov v sopečných regiónoch Mesiaca.
Vedci taktiež odhalili, že lunárne jadro môže byť veľmi podobné Zemi, teda má vonkajšiu tekutú vrstvu a vnútornú pevnú vrstvu. Predpokladajú, že vonkajšie jadro Mesiaca má polomer okolo 362 km a vnútorné jadro 258 km. Dokopy tvoria približne 15% polomeru celého Mesiaca.
Jadro Mesiaca sa podobá na jadro Zeme
Vedeckému tímu sa podarilo odhaliť aj to, že vnútorné jadro má hustotu 7822 kilogramov na štvorcový meter. To je veľmi blízko hustote železa. Autori štúdie poukazujú aj na ďalšiu veľkú zaujímavosť. K podobným výsledkom sa dopracovali aj vedci v roku 2011. Išlo o tím vedený planetárnym expertom menom Renee Weber. Ten odhalil z dát misií Apollo a pomocou špičkových seizmologických výskumných metód, že sa jadro Mesiaca môže podobať na jadro Zeme a že má polomer okolo 240 kilometrov.
Nová štúdia prináša definitívne závery ohľadom kompozície lunárneho interiéru a zároveň slúži ako potvrdenie výskumu z roku 2011. Dokopy tieto dve vedecké práce silno naznačujú, že Mesiac má podobné jadro ako má naša Zem. Tento fakt má zaujímavé implikácie ohľadom evolúcie Mesiaca.
Vieme, že krátko po vzniku mal Mesiac silné magnetické pole, ktoré začalo slabnúť pred viac ako 3-miliardami rokov. Magnetické pole sa viaže na konvekčné procesy v jadre, teda kompozícia lunárneho jadra môže vedcom prezradiť, prečo magnetické pole Mesiaca zmizlo.
