Rusko sprísňuje kontrolu nad Telegramom. Ide o súčasť „boja proti NATO“, tvrdí Guruljov
Rusko sprísňuje obmedzenia voči Telegramu. Používatelia hlásia výpadky, štát presadzuje vlastné platformy a snaží sa získať väčšiu kontrolu nad online komunikáciou aj informáciami o vojne.
Rusko pritvrdzuje v boji proti „nepohodlným“ online platformám, upozorňuje server technology.org. Miestny cenzorský úrad Roskomnadzor postupne zavádza ďalšie obmedzenia voči populárnej komunikačnej aplikácii Telegram. Tú v krajine aktívne využíva približne 34,5 milióna ľudí vrátane desaťtisícov vojakov na fronte, ktorí v poslednom období čoraz častejšie hlásia výpadky služby.
Rusko vedie vojnu nielen na Ukrajine, ale aj proti slobode informácií doma
Nie je to tak dávno, čo prvé reštrikcie zasiahli napríklad WhatsApp. Postupne sa však pod tlak dostávajú aj ďalšie populárne platformy. Používatelia vo viacerých regiónoch Ruska hlásia vážne problémy s fungovaním Telegramu, pričom štatistiky zo služby Downdetector ukazujú výrazný nárast sťažností.
Mnohí tvrdia, že správy sa nedajú odosielať, multimédiá sa nenačítavajú, niektoré konverzácie miznú a aplikácia je nestabilná. Jednoducho povedané, služba prestáva spoľahlivo fungovať. Objavujú sa aj špekulácie, že Telegram môže byť v najbližších dňoch úplne odpojený od ruského internetu.
Možno si kladieš otázku, prečo by Kremeľ pristúpil k takémuto kroku. Problémom je, že štát nemá nad Telegramom plnú kontrolu a nedokáže efektívne monitorovať komunikáciu používateľov. Zároveň sa v krajine buduje štátom podporovaná alternatíva s názvom Max (ktorú vyvíja VKontakte, ktorý je vlastnený štátom), ku ktorej majú úrady prístup. Táto aplikácia má byť dokonca povinne predinštalovaná v nových zariadeniach predávaných na ruskom trhu. Len pre zaujímavosť, aktuálnym generálnym riaditeľom (CEO) spoločnosti VK je Vladimir Kirijenko. Je to syn Sergeja Kirijenka, ktorý zastáva post zástupcu šéfa prezidentskej administratívy a patrí k najvplyvnejším ľuďom v okolí prezidenta Putina.

Zakladateľ Telegramu Pavel Durov sa k situácii nedávno vyjadril s tým, že podobný scenár už zažil. Pripomenul prípad Iránu, kde sa štát pokúsil Telegram zakázať a nahradiť ho domácou alternatívou. Pokus však zlyhal a používatelia si aj napriek obmedzeniam našli cestu späť k pôvodnej platforme.
Neprehliadni
Pavel Durov commented on the slowdown of the messenger in Russia. pic.twitter.com/s0pXnimkKU
— WarTranslated (@wartranslated) February 10, 2026
Poslanec ruskej Dumy Andrej Guruljov obmedzenia obhajuje ako súčasť „boja proti NATO“ a tvrdí, že občania ich musia akceptovať.
„Informačná bezpečnosť je neoddeliteľnou súčasťou zápasu medzi nami a NATO,“ povedal. „Chápem, že to spôsobuje nepohodlie mnohým ľuďom, vrátane mňa. No je to požiadavka doby, existujú hrozby a musíme na ne reagovať.“
Zásahy sa však netýkajú iba Telegramu. V nedávnej minulosti ruské úrady začali postupne obmedzovať aj YouTube. Paralelne s tým vláda presadzuje domáce video platformy, ktoré majú zahraničnú službu nahradiť. Ide napríklad o RuTube patriacu pod Gazprom-Media, VK Video v rámci sociálnej siete VKontakte, ivi.ru či obsahovú platformu Dzen napojenú na ekosystém Yandexu.
Dôvod je zrejmý. YouTube je mimoriadne populárny medzi mladými Rusmi, z ktorých mnohí ovládajú angličtinu. Práve tam sa dostávajú k zahraničným zdrojom, západným názorom a necenzurovaným informáciám o vojne na Ukrajine. A to je pre štátne orgány citlivá téma.
Ak sa vrátime k Telegramu, nespokojnosť rastie aj medzi ruskými vojakmi na Ukrajine. Tí nedávno prišli o plnohodnotný prístup k satelitnému internetu Starlink a Telegram pre nich predstavuje dôležitý komunikačný nástroj, či už na internú koordináciu, alebo na verejnú komunikáciu.
Okrem iného platformu intenzívne využívajú aj vojnoví spravodajcovia. Prechod na menej rozvinuté domáce systémy bude pre nich komplikovaný a pravdepodobne spomalí komunikáciu.