Rusko predstavilo novú generáciu dronov V2U, ktoré môžu Ukrajine narobiť poriadne problémy. Sú samostatné a mimoriadne smrteľné
Rusko predstavuje drony, ktoré sa dokážu navzájom kontrolovať a reagovať na situácie rýchlejšie ako človek.
Ruské armádne laboratóriá začali vyrábať niečo, čo vyzerá ako kombinácia stíhača, počítača a roja dronov. Nová generácia bezpilotných lietadiel V2U lieta bez GPS, rozpoznáva terén pomocou umelej inteligencie a útočí v rojoch, ktoré medzi sebou komunikujú bez príkazov od človeka.
Podľa ukrajinského vývojára dronov Serhija “Flash” Beskrestnova má Rusko v tejto oblasti náskok, ktorý nestojí len na vlastnom výskume. Tvrdí, že Kremeľ si technológiu „požičal“ od Ukrajincov, vrátane optických vlákien, ktoré potom začal vyrábať vo veľkom, informuje Interesting Engineering.
Dron V2U nečaká na pokyny operátora. Vie, kde sa nachádza, a vie, čo má hľadať. Vďaka digitálnej mape terénu a kamere s rozlíšením 14 megapixelov rozpoznáva ciele, ktoré sa môžu skrývať pod maskovaním. Zasiahne vozidlá, zákopy aj techniku, pričom algoritmus mu umožňuje vyhodnocovať obraz rýchlejšie ako ľudské oko.
Namiesto GPS sa orientuje podľa terénu a laserového diaľkomeru, ktorý vyrába čínska spoločnosť Meskernel. Ak dôjde k rušeniu satelitnej navigácie, prejde na režim strojového videnia a pokračuje úplne autonómne.
Podľa zverejnených informácií má V2U v sebe uloženú mapu na 100-gigabajtovom disku a jeho „mozog“ tvorí výpočtový modul Jetson AI. Kód, ktorý riadi umelú inteligenciu, sa mení prakticky každý týždeň, Rusko ho priebežne ladí na základe dát z testov a zničených jednotiek.
Neprehliadni
Roj, ktorý si dáva pozor
Zaujímavé nie je len to, ako dron lieta, ale aj ako spolupracuje s ostatnými. Ruské jednotky vypúšťajú na testy skupiny siedmich až ôsmich V2U naraz. Drony sa navzájom sledujú kamerami a zdieľajú informácie bez rádiového spojenia.
Ak niektorý z nich zmizne, ostatné začnú automaticky vykonávať manévre proti protivzdušnej obrane, ako keby pochopili, že „jeden z kŕdľa“ bol zostrelený. Ide o základnú formu kolektívneho správania, ktorú ruskí vývojári nazývajú reakčná inteligencia.
Beskrestnov tvrdí, že táto technológia sa môže preniesť aj na iné zbrane, napríklad na dlhodobo používaný iránsky dron Shahed. Rusko údajne testuje možnosti, ako kombinovať jeho dlhý dolet s autonómiou V2U.
Základný model V2U má dosah približne 20 až 50 kilometrov, no cieľom je dostať sa na hranicu 70 až 100 kilometrov. Pomáhajú tomu takzvané „materské drony“, ktoré preletia asi 50 kilometrov hlboko do nepriateľského územia a vysielajú signály pre menšie jednotky. Tie potom útočia na ciele mimo pôvodného dosahu.
V praxi to znamená, že jeden väčší dron nesie a uvoľňuje niekoľko menších, ktoré samostatne útočia na konkrétne objekty. Novšie verzie dostali spaľovací motor, ktorý predlžuje let na približne 100 kilometrov.
Russia ups the UAV warfare game with 62-mile-range attack drone swarms
Russia is rapidly developing a new generation of autonomous, AI-driven drones with machine vision, GPS-independent navigation, extended strike ranges, and swarm capabilities, according to Serhii “Flash”… pic.twitter.com/5JJ6y38pcl
— Mike Alderson FRSA (@OpenEyeComms) November 10, 2025
Tvrdá technika, malý profil
V2U váži len pár kilogramov, ale unesie bojovú nálož s hmotnosťou 3,5 kilogramu. Podľa konfigurácie môže niesť viacúčelovú alebo tvarovanú hlavicu s vysokým prierazom. K štartu využíva pneumatický katapult, takže nepotrebuje dráhu ani klasické odpaľovacie zariadenie.
Dron vie lietať aj v režime FPV (first-person view), teda ako pretekárske drony s kamerou. Prenos obrazu zabezpečuje modem-router Tandem-4GS-OEM-11 s ukrajinskou SIM kartou, ktorý umožňuje komunikáciu cez LTE sieť.
Hoci ruský projekt vyzerá ambiciózne, nejde o jediný prípad vývoja autonómnych rojov dronov. Spojené štáty už niekoľko rokov pracujú na programe DARPA OFFSET (OFFensive Swarm-Enabled Tactics), ktorý testuje prepojené roje malých dronov riadených umelou inteligenciou. Rovnako aj Čína investuje miliardy do výskumu kooperujúcich UAV, ktoré dokážu plniť prieskumné aj útočné úlohy bez zásahu človeka.
Ide teda o celosvetové preteky v zbrojení, nie o ruský unikát.
Treba tiež pripomenúť, že Ukrajina má v tejto oblasti vlastné prvenstvo. Jej improvizované FPV drony a elektronický boj sa považujú za jedny z najinovatívnejších na svete. Tvrdé prostredie frontu prinútilo ukrajinských vývojárov hľadať lacné, ale vysoko účinné riešenia, ktoré často inšpirujú aj ruskú stranu.
Vojenské a etické dôsledky
Prenesenie rozhodovania o útoku na algoritmus otvára otázky, ktoré nemajú jasné odpovede. Kto nesie zodpovednosť, ak autonómny systém zasiahne civilný cieľ? Operátor, programátor alebo veliteľ? Medzinárodné právo túto situáciu zatiaľ nedokáže riešiť.
Úplná autonómia navyše obchádza tzv. kill chain, teda proces, v ktorom má človek posledné slovo pri rozhodnutí o útoku. Tým sa drony ako V2U približujú k systému označovanému ako LAWS (Lethal Autonomous Weapon Systems), o ktorom sa už diskutuje aj na pôde OSN.
Treba dodať, že väčšina známych informácií pochádza od jediného experta, Beskrestnova. Hoci ide o rešpektovaného špecialistu, jeho tvrdenia o konkrétnych súčiastkach (napr. 100 GB disk či modul Jetson AI) by bolo vhodné potvrdiť aj nezávislými analýzami zostrelených kusov.
Označenie V2U navyše nemusí byť oficiálne ruské meno dronu. Používajú ho najmä ukrajinské sily ako pracovný názov pre konkrétny typ bezpilotného prostriedku zachyteného na fronte.
Krok k autonómnej vojne
Všetky dostupné údaje ukazujú, že Rusko sa snaží vytvoriť systém, ktorý nepotrebuje človeka ani signál. Drony s vlastnou orientáciou a zdieľaním obrazu medzi sebou menia spôsob, akým sa bojuje.
Pre armádu je to lákavé, menej ľudí na fronte, viac cieľov v dosahu, minimálne straty. Pre všetkých ostatných to znamená, že vojna sa posúva do fázy, kde o živote a smrti rozhoduje algoritmus.
