Rusko dokončilo kľúčový reaktor RITM 200 pre nový jadrový ľadoborec. Má mu pomôcť ovládnuť arktickú trasu medzi Európou a Áziou
Rosatom dokončil skúšobnú montáž reaktora RITM-200 pre jadrový ľadoborec Leningrad. Rusko tým posilňuje flotilu aj svoje arktické ambície.
Ruský štátny koncern Rosatom oznámil, že pokračuje vo výrobe komponentov pre svoju flotilu arktických jadrových ľadoborcov. Pokrok nastal v závode ZiO-Podolsk pri Moskve, kde dokončili skúšobnú montáž prvej reaktorovej jednotky typu RITM-200, určenej pre pripravovaný jadrový ľadoborec Leningrad. Má ísť o ďalší dôležitý krok v projekte, ktorý má podporiť postavenie Ruska na Severnej námornej ceste.
Stavba ľadoborca začala v januári 2024, pričom má patriť do série moderných plavidiel projektu 22220. Tieto lode majú posilniť plavbu po arktických trasách, ktoré Moskva považuje za čoraz dôležitejšie pre obchod aj vlastnú geopolitickú pozíciu. Skúšobná montáž reaktora pritom predstavuje významnú etapu výroby, počas ktorej sa overuje správnosť konštrukcie a kvalita spracovania jednotlivých komponentov.
Počas tohto procesu inžinieri zostavujú všetky diely do finálnej podoby presne podľa projektovej dokumentácie. Nejde teda len o obyčajné „poskladanie“ veľkého zariadenia, ale o kontrolu, či všetky časti sedia v polohe, v akej majú neskôr fungovať priamo v lodi. Rosatom tvrdí, že pri tejto fáze sa pracuje s presnosťou až na tisícinu milimetra. Úspešné zvládnutie skúšobnej montáže znamená, že reaktorová jednotka je pripravená na transport a následnú inštaláciu do trupu lode.
Rosatom has manufactured the first RITM-200 reactor for the Leningrad icebreaker.https://t.co/zFT5BanAJw
RITM-200 reactors are the latest marine reactors for Russia’s nuclear icebreaker fleet.
Email: info@sllrs.com pic.twitter.com/wqPsvyFogk— Vladimir Karasev (@Ka38099Karasev) May 15, 2026
Rosatom zabezpečuje celý výrobný reťazec vo vlastnej réžii
Podľa generálneho riaditeľa závodu Antona Lebedeva ide už o trinástu reaktorovú jednotku série RITM, ktorú ruskí jadroví inžinieri vyrobili.
Neprehliadni
„Za tie roky sme nazbierali obrovské množstvo skúseností, ktoré dnes nemajú vo svete obdobu,“ uviedol Lebedev s tým, že pri výrobe sa využívajú desiatky patentovaných riešení a unikátne technologické postupy.
Každý ľadoborec tejto triedy je vybavený dvojicou reaktorov RITM-200. Kým prvá jednotka už prešla skúšobnou montážou, druhú aktuálne čakajú hydraulické skúšky, ktoré preveria pevnosť a tesnosť reaktorovej nádoby pri vysokom zaťažení. Následne sa pristúpi k jej skúšobnému zostaveniu. Rosatom zároveň uvádza, že v rôznych štádiách výroby sa nachádza ďalších 15 reaktorových jednotiek série RITM.
Dôležitou časťou výroby sú práve hydraulické skúšky tlakovej nádoby. Tá patrí medzi najcitlivejšie časti celého reaktora, pretože počas prevádzky musí vydržať vysoký tlak, tepelné namáhanie a dlhodobé zaťaženie. Pri testoch sa preto preveruje, či nádoba netesní a či jej konštrukcia zodpovedá požiadavkám ešte predtým, než sa reaktor dostane do trupu lode. V praxi je to fáza, pri ktorej už nejde o výpočty na papieri, ale o tvrdý test samotného kovu.
Technológia RITM-200 predstavuje modernú generáciu reaktorov pre námorné využitie. Oproti starším typom sú tieto jednotky kompaktnejšie a výkonnejšie. Každý meter v trupe musí dávať zmysel, podobne ako pri aute, kde výkonnejší motor s menšími rozmermi uvoľní miesto pre ďalšie systémy. V prípade ľadoborca to znamená, že plavidlo môže niesť silný zdroj energie bez toho, aby ho reaktorová časť zbytočne priestorovo obmedzovala.
Kombinácia menších rozmerov a vyššieho výkonu umožnila konštruktérom navrhnúť univerzálne ľadoborce, ktoré zvládnu extrémne podmienky otvoreného mora aj plytšie riečne úseky. Lode dokážu prerážať až trojmetrové vrstvy ľadu a zároveň sa pohybovať v oblastiach, kam sa staršie plavidlá dostávali ťažšie. Práve toto je pre Rusko dôležité, pretože arktická infraštruktúra nie je len o otvorenom mori, ale aj o prístavoch, ústiach riek a zásobovaní odľahlých oblastí.
V súčasnosti sú týmito reaktormi vybavené ruské jadrové ľadoborce projektu 22220, medzi ktoré patria Arktika, Sibir, Ural, Jakutia a Čukotka. Prvé štyri z nich sú už nasadené v prevádzke a sprevádzajú nákladné lode pozdĺž Severnej námornej cesty. Najnovšia jednotka Čukotka by mala byť uvedená do služby v priebehu roka 2026.
Rusko chce zo Severnej námornej cesty urobiť reálnu alternatívu k južným trasám
Rozvoj tejto flotily má širší strategický význam pre Rusko. Moskva dlhodobo presadzuje Severnú námornú cestu ako alternatívu k tradičným obchodným trasám. V porovnaní so Suezským prieplavom môže arktická trasa v niektorých prípadoch skrátiť čas prepravy medzi Európou a Áziou, zároveň ide aj o snahu znížiť závislosť od geopoliticky citlivých regiónov.
Severná námorná cesta meria približne 5 600 kilometrov a vedie od oblasti Karskej úžiny až po Beringovu úžinu. Trasa prechádza cez vody Severného ľadového oceánu a obsluhuje aj viaceré arktické prístavy a veľké sibírske rieky. Ruská vláda ju považuje za strategický projekt a plánuje jej ďalší rozvoj.
Reaktory RITM-200 nachádzajú uplatnenie aj mimo lodnej dopravy. Na ich základe vznikajú malé modulárne jadrové elektrárne určené najmä pre odľahlé oblasti s nedostatočnou infraštruktúrou. Rosatom pracuje aj na projektoch plávajúcich energetických jednotiek, ktoré majú zásobovať elektrinou napríklad ťažobné oblasti v Čukotke.
Celý výrobný reťazec pritom zostáva v rukách jednej štátnej korporácie. Rosatom zabezpečuje všetko od návrhu až po finálnu montáž. Kľúčovým hráčom je konštrukčná kancelária Afrikantov OKBM, ktorá stojí za návrhom reaktorov aj výrobou ich vnútorných komponentov. Samotná výroba tlakových nádob a skúšobná montáž prebieha v závode ZiO-Podolsk.
