Rusko podľa správy našlo slabé miesto NATO. Lacné drony lietali aj pri najcitlivejších objektoch Európy
Správa IISS tvrdí, že Kremeľ s vysokou pravdepodobnosťou viedol dronovú kampaň nad Európou. Drony mali testovať obranu NATO aj citlivé základne.
Od augusta 2024 do februára 2026 sa vo vzdušnom priestore tucta členských štátov NATO a Írska objavovali bezpilotné lietadlá. Niektoré incidenty viedli k uzávierkam veľkých civilných letísk, ďalšie narušili vojenské operácie alebo sa odohrali pri objektoch patriacich medzi najcitlivejšie miesta európskej obrany. Správa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) medzi nimi spomína aj lokality spojené s americkými jadrovými bombami B61-12 a francúzsku základňu balistických jadrových ponoriek na ostrove Île Longue.
IISS hodnotí ako vysoko pravdepodobné, že za širšou dronovou kampaňou stál Kremeľ. Autori však brzdia jednoduchý záver. Netvrdia, že každý nahlásený prípad bol ruský, ani že pri každom pozorovaní muselo ísť o UAV. Podľa nich však celý vzorec incidentov nemožno pohodlne odsunúť do kategórie omylov, hobby dronov alebo náhodného obťažovania.
This report assesses that it is highly likely the Kremlin conducted a coordinated Uninhabited Aerial Vehicle (UAV) campaign over Europe between August 2024 and February 2026, spanning a dozen NATO states and Ireland.
It is also likely that Russian-linked vessels and the shadow… pic.twitter.com/pGRtWRHPtE
— IISS News (@IISS_org) July 2, 2026
Správa stojí najmä na otvorených zdrojoch a nepriamych dôkazoch. Žiadna európska vláda zatiaľ verejne nepripísala konkrétny dronový incident Rusku. Každý štát si skladal svoju časť skladačky na vlastnom stole.
Tieňová flotila ako rampa pre drony
IISS považuje za pravdepodobné, že rusky prepojené lode a takzvaná tieňová flotila mohli slúžiť ako štartovacie alebo zberné platformy pre UAV. V správe sa spomínajú obchodné plavidlá, sankcionované tankery aj menšie lode pôsobiace v medzinárodných vodách. Dron vypustený z mora pritom nemusí mať jasný bod štartu na európskej pevnine.
Neprehliadni
Vojensky nejde o zložitú operáciu. Problém začína až v momente, keď má Európa rozhodnúť, ako na ňu zareaguje. Plavidlo v medzinárodných vodách vypustí dron, ten sa priblíži k pobrežiu alebo vnútrozemskému cieľu, nazbiera údaje a vráti sa späť. Pre obranu to znamená problém s určením povahy incidentu, kompetencií aj dôkazov, ktoré by bolo možné ukázať verejnosti.
Jedným z konkrétnych prípadov je loď Hav Dolphin, neskôr spájaná s dronovým incidentom v Nemecku v roku 2025. V čase prvých incidentov nad britskými základňami bola zakotvená vo Veľkej Británii. IISS však priznáva, že námorná hypotéza nestojí na jednom priamom dôkaze.
Neznáme drony nad americkými základňami
Medzi prvými sledovanými prípadmi boli britské základne RAF Lakenheath, RAF Fairford, RAF Feltwell a RAF Mildenhall. V podobnom období sa hlásenia objavili aj pri Ramstein Air Base v Nemecku. Pri britských základniach verejná výzva priniesla približne 170 pozorovaní. Asi polovica z nich bola vyhodnotená ako dôveryhodná.
RAF Lakenheath je v tomto príbehu zvlášť citlivá. Základňa sa dlhodobo spája s prípravami na možný návrat amerických jadrových zbraní do Británie. Londýn aj Washington takéto témy tradične odmietajú komentovať do detailov. Výskyt neznámych dronov nad takýmto objektom však mení jeho váhu.
Niektorí svedkovia opisovali zvuk motorov ako bližší spaľovacím motorom než elektrickému pohonu bežných komerčných dronov. IISS preto rozoberá aj možnosť použitia ruského Orlanu-10. Neznamená to, že práve tento typ lietal nad britskými základňami. Správa skôr ukazuje, že jeho parametre by podobnému profilu operácie zodpovedali.
Orlan-10 má podľa IISS dosah približne 500 kilometrov, výdrž až 12 hodín a rýchlosť 90 až 130 km/h. Také hodnoty by umožnili dlhšie sledovanie cieľov pri štarte z plavidla mimo vizuálneho dosahu európskych brehov. Platforma môže niesť optické a termálne senzory, modul na spoofing satelitnej navigácie či zariadenie na monitorovanie GSM sietí.
Nasadenie čisto ruskej vojenskej techniky by však pre Kremeľ znamenalo vyššie riziko odhalenia. IISS preto pracuje aj s menej nápadnou verziou: upravené komerčné drony, dlhodosahové FPV systémy, doma stavané stroje s pevným krídlom alebo platformy komunikujúce cez mobilnú sieť.
NATO riešilo rakety. Prišli malé UAV
Podľa IISS Kremeľ využil slabinu, ktorá v Európe existovala roky. Protivzdušná obrana vznikala najmä na odhaľovanie konvenčných vzdušných hrozieb v jasnom bojovom scenári. Lietadlo alebo raketa vytvárajú iný typ rozhodovania. Malý dron s nejasným pôvodom prináša skôr právny a politický problém.
Armáda môže mať techniku na zachytenie cieľa. Vláda musí určiť, či ju možno použiť a za akých podmienok. Pri dronoch v sivej zóne sa rieši aj to, kto má právomoc konať a aké riziko vznikne pri zásahu nad civilným priestorom.
IISS pripisuje kampani viacero možných cieľov. Mala testovať reakčné časy protivzdušnej obrany, sledovať slabé miesta kritickej infraštruktúry a logistických trás smerujúcich na Ukrajinu. V citlivejších prípadoch sa podľa správy dotýkala aj zariadení spojených s aliančným jadrovým odstrašením. Vedľajším efektom boli uzávierky letísk a tlak na vlády.
Správa hovorí aj o politických trhlinách v Aliancii. Ukázala sa priepasť medzi tým, čo európske armády technicky dokážu, a tým, čo sú ich vlády ochotné nariadiť. Detekcia dronu je len začiatok. Nasleduje atribúcia, právomoc konať a snaha presvedčiť spojencov, že nejde o izolovaný incident.
Problém sa začína ešte pred štartom dronu
IISS nečíta kampaň iba ako prejav ruskej sily. Vidí v nej aj dôkaz ruských obmedzení. Po roku 2022 európske štáty vyhostili veľké počty ruských spravodajských dôstojníkov, čím oslabili tradičnú ruskú spravodajskú infraštruktúru v Európe. Dron vypustený z lode môže byť pre Kremeľ dostupnou alternatívou ku chýbajúcim satelitným snímkam.
Najambicióznejšou kolektívnou odpoveďou Európy je European Drone Defence Initiative, známa ako EDDI. Cieľom je 360-stupňová protidrónová architektúra s počiatočnou operačnou schopnosťou do konca roka 2026. Európsky parlament však v januári 2026 skonštatoval, že iniciatíve chýba agilita a doktrinálna súdržnosť potrebná na škálovateľné výsledky.
Aj plne funkčný systém by riešil až dron, ktorý už vstúpil do európskeho vzdušného priestoru. Loď, z ktorej mohol odštartovať, zostáva mimo jeho mandátu. IISS preto hodnotí, že európska protidronová architektúra zatiaľ nezodpovedá hrozbe. Detekcia je nerovnomerná, právomoci roztrieštené a atribúcia príliš pomalá.
Kým sa Aliancia sústredila na odstrašenie veľkého a čitateľného útoku, Kremeľ podľa IISS preniká do sivej zóny pod touto hranicou. Európa tak nerieši len to, ako malé drony odhaliť, ale aj to, kto a kedy rozhodne, že už nejde o obyčajný incident.
