Mačky môžu vedcom prezradiť viac o rakovine ľudí, než sa čakalo. Ich nádory nesú prekvapivo podobné genetické chyby
Mačacie nádory nesú genetické zmeny podobné tým ľudským. Vedci zmapovali rakovinu u takmer 500 mačiek a ukázali, prečo môže pomôcť aj výskumu liečby ľudí.
Rakovina u mačiek nie je zriedkavá tragédia, ktorá sa stáva len výnimočne. Patrí medzi hlavné príčiny chorôb a úmrtí domácich mačiek. Napriek tomu o nej vedci dlhé roky vedeli prekvapivo málo, najmä na úrovni génov. Veterinár často videl nádor pod mikroskopom, no jeho hlbší genetický „návod“ zostával do veľkej miery skrytý.
To sa teraz mení. Medzinárodný tím výskumníkov analyzoval nádorové a zdravé tkanivá od takmer 500 domácich mačiek z piatich krajín a pozrel sa na mačacie verzie približne tisícky génov, ktoré už poznáme z ľudskej rakoviny. Výsledok ukázal, že mačacie nádory sa v mnohých prípadoch nesprávajú ako úplne odlišný biologický svet, ale nesú zmeny, ktoré nápadne pripomínajú nádory u ľudí.
Práve preto môže byť tento výskum dôležitý aj mimo veterinárnych ambulancií. Neznamená to, že mačky práve priniesli nový liek na rakovinu. Znamená to však, že ich nádory môžu vedcom ukázať slabé miesta choroby, ktoré by raz mohli pomôcť pri presnejšej liečbe zvierat aj ľudí.
Pri agresívnych nádoroch mliečnej žľazy vedci narazili na rovnaký gén znova a znova
Pri nádoroch mliečnej žľazy sa vedcom opakovane vracal jeden názov: FBXW7. Tento gén bol poškodený vo viac než polovici skúmaných mačacích nádorov tohto typu. To je priveľa na to, aby išlo len o náhodný šum v dátach.
FBXW7 pritom nie je neznámy ani v ľudskej onkológii. Pri rakovine prsníka sa jeho mutácie spájajú s horšou prognózou, teda s nepriaznivejším priebehom ochorenia. Štúdia preto nehovorí len o tom, že mačky majú vlastnú verziu rakoviny. Ukazuje, že niektoré nádory môžu používať podobné genetické skratky ako tie ľudské.
Neprehliadni
Zaujímavé bolo aj to, ako tieto nádory reagovali na lieky. Keď výskumníci testovali chemoterapiu na tkanivových vzorkách, niektoré lieky pôsobili lepšie práve pri nádoroch s poškodeným génom FBXW7. Zatiaľ to nie je nový liečebný postup, ale skôr stopa, ktorá môže ukázať, kde má rakovina slabšie miesto.
Mačacie nádory neprekvapili len pri mliečnej žľaze. Ľudské stopy sa objavili aj pri krvi, pľúcach či koži
FBXW7 bol len jedna časť príbehu. Keď vedci rozšírili pohľad aj na ďalšie nádory, podobný obraz sa začal objavovať naprieč celým telom. Genetické zhody s ľudskými nádormi našli pri rakovine krvi, kostí, pľúc, kože, tráviaceho systému aj centrálnej nervovej sústavy.
Najčastejšie sa v dátach objavoval gén TP53. V ľudskej medicíne patrí medzi najznámejšie gény spojené s rakovinou, pretože pomáha strážiť, či sa poškodená bunka nezačne deliť nekontrolovane. Keď tento systém zlyhá, bunka môže získať priestor správať sa tak, ako by nemala.
Podobne dôležité boli aj ďalšie zmeny. Niektoré nádory stratili gény PTEN alebo FAS, ktoré za normálnych okolností pomáhajú brzdiť nebezpečné správanie buniek. Inde sa, naopak, zvýraznila úloha génu MYC, ktorý môže podporovať rast. Zjednodušene povedané, rakovina si v niektorých prípadoch vypla brzdy a zároveň pridala plyn.
Výskumníci napokon identifikovali 31 génov, ktoré pravdepodobne poháňajú vznik a rast mačacích nádorov. Nie sú to len náhodné poškodenia DNA, ale zmeny, ktoré môžu nádoru dávať výhodu. Veľká časť týchto génov má svoje známe paralely aj pri ľudskej rakovine.
Mačka žije v tom istom svete ako ty. Aj preto môžu jej nádory prezradiť viac, než sa zdá
Jedna z najzaujímavejších otázok je, prečo sa nádory u mačiek a ľudí v niektorých génoch tak nápadne podobajú. Časť odpovede môže byť úplne jednoduchá. Mačka nežije v laboratóriu, ale v tej istej domácnosti ako jej majiteľ. Dýcha rovnaký vzduch, pohybuje sa v rovnakom byte a prichádza do kontaktu s časťou rovnakých chemických látok, prachu či znečistenia.
Neznamená to, že vedci teraz našli jedného konkrétneho vinníka, ktorý spôsobuje rakovinu u mačiek aj ľudí. Skôr ide o dôležitú stopu. Ak dva rozdielne druhy žijú roky vedľa seba a v ich nádoroch sa objavujú podobné genetické zmeny, dáva zmysel pozerať sa na rakovinu širšie než len cez hranicu medzi veterinárnou a ľudskou medicínou.
Práve tu prichádza koncept One Medicine, teda jedna medicína. Jeho pointa je jednoduchá. Choroby zvierat a ľudí sa nemusia skúmať oddelene, ak medzi nimi existujú biologické prepojenia. Poznatky z mačacích nádorov môžu pomôcť veterinárom lepšie liečiť zvieratá, no zároveň môžu ľudským onkológom ukázať smery, ktoré by pri výskume rakoviny inak nemuseli vidieť.
Geoffrey Wood z Univerzity v Guelph preto hovorí, že táto práca môže pomôcť lepšie pochopiť, prečo rakovina vzniká u mačiek aj ľudí, ako prostredie okolo nás ovplyvňuje jej riziko a kde hľadať nové možnosti prevencie či liečby. Nie je to jednoduchý príbeh o tom, že mačka nahradí človeka vo výskume. Je to skôr pripomienka, že niektoré odpovede môžu sedieť celé roky vedľa nás na gauči.
Mačacie nádory už nie sú čierna skrinka. Vedci vytvorili mapu, z ktorej môžu ťažiť ďalšie tímy
Výskumníci vytvorili voľne dostupný súbor genetických dát z mačacích nádorov, s ktorým môžu pracovať ďalšie tímy. Pre onkológiu je to podobné, ako keby si prvýkrát dostal podrobnú mapu územia, po ktorom sa dovtedy chodilo takmer naslepo.
Mačky žijú s ľuďmi v domácnostiach po celom svete, no ich nádory zostávali na molekulárnej úrovni prekvapivo málo preskúmané. Veterinári často vedeli pomenovať typ nádoru, ale oveľa horšie sa dalo povedať, aké genetické poruchy ho poháňajú.
Nové dáta to môžu postupne zmeniť. Mačkám by mohli priniesť presnejšiu diagnostiku a časom aj cielenejšiu liečbu, podobne ako sa to už deje pri niektorých typoch rakoviny u ľudí. Výsledky zároveň môžu pomôcť aj pri výskume psov, kde je onkológia v niektorých smeroch ďalej než pri mačkách.
Netreba si však predstavovať, že od zajtra vznikne nový liek pre mačky alebo ľudí. Skutočný význam tejto štúdie je trpezlivejší. Rakovina u domácich mačiek prestáva byť neznámym genetickým terénom a stáva sa modelom, ktorý môže ukázať, ktoré zmeny sú pre nádor naozaj dôležité. A keďže niektoré z nich poznáme aj z ľudskej rakoviny, otázka už neznie len tak, ako liečiť choré zviera, ale aj čo nám jeho choroba môže povedať o nás samotných.
