Prvýkrát v histórii vidíme južný pól Slnka takto detailne. Zábery odhalili pohyby magnetických polí, ktoré vedcom vyrazili dych
Sonda Solar Orbiter priniesla prvé detailné zábery južného pólu Slnka mimo roviny planét. Vedci pozorovali supergranulačné bunky a rýchly pohyb magnetických polí, ktoré môžu ovplyvniť celý slnečný cyklus a budúce geomagnetické búrky.
Sonda Solar Orbiter, ktorá patrí Európskej vesmírnej agentúre, priniesla prvé jasnejšie dáta zo solárneho južného pólu. V marci mala sonda prvýkrát výhľad na túto oblasť Slnka mimo rovinu, v ktorej krúžia planéty a väčšina sond. Vďaka 17-stupňovému nakloneniu dráhy dokázali vedci z Inštitútu Maxa Plancka získať unikátne zábery supergranulačných buniek a magnetických polí, ktoré predtým boli prakticky nedostupné.
Supergranuly sú obrovské bunky horúcej plazmy, približne dvakrát až trikrát väčšie ako Zem. Ich horizontálne prúdy posúvajú magnetické línie na okraje buniek a vytvárajú sieť silných magnetických polí, tzv. magnetickú sieť. EUI (Extreme Ultraviolet Imager) kamera sondy zachytila jasné body, ktoré mapujú pohyb tejto siete.
Kvôli rotácii Slnka sa javia ako predĺžené oblúky. Tieto prvé zábery ukazujú, že magnetické pole migruje k pólu rýchlosťou približne 10 až 20 metrov za sekundu, čo je takmer rovnako rýchlo ako v nižších zemepisných šírkach. Predchádzajúce pozorovania zo zemskej roviny ukazovali omnoho pomalší pohyb v polárnych oblastiach, takže ide o prekvapivý výsledok.
Jedinečný úkaz zachytený na zábere
Vedci používajú supergranuly ako sledovacie značky, ktoré odhaľujú polárnu časť 11-ročného slnečného cyklu. Tieto prvé dáta však predstavujú len krátky moment cyklu, a preto je ešte príliš skoro hovoriť o trvalých vzoroch. Z dlhodobého hľadiska budú potrebné opakované merania, aby sa potvrdilo, či tieto pohyby magnetického poľa predstavujú stabilný trend, alebo ide o krátkodobú anomáliu.
Solar Orbiter plánuje postupne zvyšovať sklon svojej dráhy až na 25–33 stupňov. To umožní sledovať magnetické póly takmer priamo zhora a získať úplný 3D pohľad na polárne koróny a procesy, ktoré tam prebiehajú. Dáta z marca sú teda iba predzvesťou toho, čo prinesú nasledujúce roky, keď sonda dosiahne extrémnejšie polohy. Takéto pozorovania umožnia vedcom lepšie chápať dynamiku magnetických polí a ich vplyv na celú Slnečnú sústavu.
Neprehliadni
Polárne oblasti Slnka hrajú kľúčovú úlohu v tzv. reverzii magnetického poľa, ktorá nastáva približne v polovici jedenásťročného cyklu. Staré magnetické línie, ktoré prúdia z rovníka po magnetickom „dopravnom páse“, sa v polárnych regiónoch „ponárajú“ späť do Slnka a zároveň umožňujú vznik nového magnetického poľa. Spomalenie tohto pásu by mohlo ovplyvniť silu nasledujúceho slnečného cyklu a s tým spojené geomagnetické búrky. Objav, že magnetické pole migruje k pólu rýchlejšie, než sa očakávalo, pomáha vedcom lepšie modelovať budúce cykly Slnka a ich dopady na Zem.
Sonda používa dve kamery, Polarimetric and Helioseismic Imager (PHI) meria smer plazmových prúdov a magnetické pole, zatiaľ čo EUI sníma jasné body v chromosfére. Kombinácia týchto dát poskytuje detailný obraz supergranulačných buniek a pohybu magnetickej siete. Vďaka nim môžu vedci sledovať, ako sa magnetické línie transportujú k pólom a ako prispievajú k celkovej dynamike slnečného dopravného pásu.
Lepšie predpovede solárnej aktivity
Tieto prvé pozorovania otvárajú nový pohľad na magnetickú aktivitu Slnka. Zatiaľ čo predtým vedci museli pracovať s obmedzenými informáciami zo zemskej roviny alebo z dráh sond v rovine planét, Solar Orbiter poskytuje pohľad, ktorý približuje polárne procesy do reálnej perspektívy. Dlhodobé merania umožnia sledovať, ako sa mení aktivita supergranúl a magnetického pola počas celého cyklu. Pomôžu predpovedať budúce geomagnetické udalosti, ktoré môžu ovplyvniť satelity, elektrické siete aj každodenný život na Zemi.
Okrem priameho sledovania magnetických polí umožní vyššie naklonenie dráhy aj štúdium polárnej koróny, kde vznikajú slnečné vetry. Lepšie pochopenie týchto procesov by mohlo pomôcť predpovedať prúdenie nabitých častíc smerom k Zemi a minimalizovať dopady na satelity alebo energetické siete. Sonda teda ponúka nielen fascinujúci pohľad na dynamiku Slnka, ale aj praktické informácie pre ochranu technológií na Zemi.
