Príliš veľa televízie v strednom veku môže zanechať stopu na mozgu, ukázala štúdia
Časté sledovanie televízie v strednom veku vedci spojili s menším objemom niektorých oblastí mozgu a väčším poškodením bielej hmoty.
Mozog sa nemení zo dňa na deň. Procesy, ktoré ovplyvňujú jeho kondíciu, sa rozbiehajú potichu a ich následky sa môžu ukázať až po rokoch. Nová štúdia publikovaná v časopise Alzheimer’s and Dementia: Journal of the Alzheimer’s Association naznačuje, že úlohu môže zohrávať aj spôsob, akým trávime čas v sede.
Ľudia, ktorí v strednom veku uvádzali, že televíziu sledujú „veľmi často“, mali približne o 24 rokov neskôr menší objem viacerých oblastí mozgu. Týkalo sa to najmä čelných a záhlavných lalokov. Na MRI sa u nich objavovalo aj viac zmien v bielej hmote, ktoré lekári spájajú s ochorením malých mozgových ciev, starnutím a kognitívnym úpadkom.
Výskumníci z Univerzity Južnej Kalifornie pracovali s údajmi 1 712 dospelých bez demencie. Ich priemerný vek bol na začiatku sledovania 53 rokov. V rokoch 1987 až 1989 odpovedali na otázky o tom, ako často pozerajú televíziu a koľko pracovného dňa strávia sedením. MRI mozgu absolvovali v rokoch 2011 až 2013.
Dotazník však nezisťoval presný počet hodín. Zo štúdie preto nemožno určiť hranicu, po ktorej sa sledovanie televízie stáva rizikovým.
Najväčší rozdiel nebol v sedení, ale v tom, čo pri ňom robili
Najzaujímavejší výsledok sa ukázal pri porovnaní televízie so sedením v práci. Rovnaký nepriaznivý obraz sa totiž neobjavil pri každej sedavej činnosti.
Neprehliadni
Ľudia, ktorí počas práce sedeli častejšie, mali väčší objem niektorých oblastí mozgu a menej zmien v bielej hmote. Výraznejšie sa to ukázalo v častiach spojených s plánovaním, rozhodovaním a ďalšími náročnejšími úlohami.
Autori predpokladajú, že rozdiel môže súvisieť s tým, čo človek pri sedení robí. Pri práci často číta, počíta, rieši problémy alebo sa rozhoduje. Televíziu väčšinou iba sleduje. Štúdia však náročnosť jednotlivých zamestnaní priamo nemerala, preto sa nedá povedať, že kancelárska práca mozog chráni.
Rozdiely sa objavili vo viacerých oblastiach
Časté sledovanie televízie súviselo s menším objemom oblastí zapojených do spracovania obrazu, regulácie emócií, jazyka, pozornosti a kontroly správania. Medzi nimi bol aj precuneus, ktorý sa podieľa na pamäti, predstavivosti a premýšľaní o sebe.
Menší objem vedci zaznamenali aj v talame, dôležitej prestupnej stanici medzi rôznymi časťami mozgu. Nešlo teda o jednu izolovanú oblasť, ale o rozdiely naprieč viacerými mozgovými okruhmi.
Najmenej presvedčivý bol výsledok pri častiach mozgu, ktoré sa sledujú pri skorých štádiách Alzheimerovej choroby. Keď vedci zohľadnili, že časť pôvodných účastníkov na MRI neprišla, rozdiel už po prísnej štatistickej korekcii nevyšiel ako významný. Tento výsledok preto treba brať s rezervou a určite z neho nevyplýva, že televízia tieto oblasti mozgu zmenšuje.
Televízia súvisela aj so zmenami v bielej hmote mozgu
Jedným z najpevnejších výsledkov boli zmeny v bielej hmote. Na MRI sa zobrazujú ako svetlé ložiská a odborníci ich označujú ako hyperintenzity bielej hmoty.
Často ide o stopy poškodenia drobných ciev, ktoré zásobujú mozog krvou. Vyšší objem týchto zmien sa spája s horšou pamäťou, slabším myslením a vyšším rizikom kognitívneho úpadku.
Súvislosť s televíziou zostala viditeľná aj po vylúčení ľudí, ktorí už mali cievne ochorenie mozgu. Výsledky sa zachovali aj po zohľadnení pohybovej aktivity, cukrovky, BMI, fajčenia, alkoholu a variantu génu APOE ε4, ktorý zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby.
Vedci uvažujú, že úlohu môže zohrávať horšie prekrvenie mozgu, metabolické problémy alebo dlhodobý zápal. Tieto mechanizmy však priamo nesledovali.
Muži pri televízii dopadli horšie než ženy
Keď výskumníci rozdelili výsledky podľa pohlavia, väčšinu súvislostí našli u mužov. U žien boli slabšie alebo sa neobjavili.
Presný dôvod nepoznajú. Môžu za tým byť hormonálne rozdiely, iný spôsob trávenia voľného času alebo odlišné návyky pri sledovaní televízie. Predchádzajúce výskumy naznačili, že ženy sledovanie častejšie prerušujú, zatiaľ čo muži môžu pri obrazovke sedieť dlhšie bez prestávky. Štúdia ARIC však prestávky priamo nemerala.
Výsledky netreba čítať ako rozsudok nad televíziou
Výsledky majú ale jasné hranice. Účastníci svoje návyky iba odhadovali a vedci nemali MRI zo začiatku sledovania. Nevidia teda, ako sa mozog jednotlivých ľudí počas 24 rokov menil.
Do úvahy prichádza aj opačný smer. Človek so začínajúcimi, ešte nerozpoznanými zmenami mozgu môže mať menšiu chuť na pohyb alebo náročnejšie aktivity a viac času tráviť pri televízii.
Štúdia preto našla súvislosť, nie dôkaz, že televízia mozog poškodzuje.
Nestačí len menej sedieť. Dôležité je aj to, čo pri tom robíš
David Raichlen, profesor biologických vied a antropológie na USC Dornsife, výsledky zhrnul takto:
„Roky sme sa sústreďovali na to, koľko ľudia sedia. Naše zistenia naznačujú, že by sme mali venovať pozornosť aj tomu, čo robia, keď sedia.“
To však neznamená, že čítanie alebo práca na počítači nahradia pohyb. Aj dlhé sedenie pri náročnej úlohe môže zhoršiť prekrvenie a zaťažiť telo. Rozumnejšie je preto obmedziť dlhé neprerušované sedenie a časť pasívneho sledovania televízie nahradiť aktivitou, ktorá mozog viac zamestná.
Či za rozdielmi stojí samotné premýšľanie, častejšie prestávky alebo kombinácia oboch, ukážu až ďalšie štúdie.
