Prelomový zubný implantát môže vrátiť citlivosť ako pri vlastných zuboch, akoby si o ne nikdy neprišiel
Nový typ zubného implantátu sľubuje návrat citlivosti do úst. Obsahuje kmeňové bunky a proteíny, ktoré obnovujú nervy a napodobňujú pocit zo skutočného zubu.
Každý rok si milióny ľudí v USA, ale aj u nás, dávajú robiť zubné implantáty. Je to trvalé a prirodzene vyzerajúce riešenie pri chýbajúcich zuboch. Problém však je, že bežné implantáty sa síce vizuálne podobajú skutočným zubom, no vôbec tak nepôsobia, ak ich máš v ústach. Chýba im schopnosť vnímať tlak a textúru, čo ovplyvňuje prirodzený pocit pri žuvaní. Jednoducho, žuvanie s nimi môže pôsobiť neprirodzene a zvláštne. Mnohí pacienti túžia po prirodzene vyzerajúcom „hollywoodskom“ úsmeve, no zároveň si chcú zachovať aj citlivosť a spätnú väzbu zo zubov. To doposiaľ nebolo možné. Zdá sa ale, že vedci konečne našli riešenie.
Tím výskumníkov z Tufts University prišiel s prelomovým prístupom, ako spraviť implantáty prirodzenejšími a obnoviť aj ich citlivosť. To by mohlo vyriešiť doterajší problém pri žuvaní či reči. V štúdii, ktorú publikovali v odbornom časopise Scientific Reports, ukázali prvé úspechy so „smart“ implantátom. Okrem toho je aj samotný zákrok šetrnejší pre pacienta. Zatiaľ však bola nová metóda testovaná len na potkanoch.
Profesor Jake Jinkun Chen vysvetľuje, že prirodzené zuby sú s čeľusťou spojené cez mäkké tkanivo bohaté na nervy, ktoré vnímajú tlak a textúru. To pomáha nielen pri jedení, ale aj pri rozprávaní. Bežné implantáty však túto schopnosť nemajú, zub síce drží na mieste, ale necítiš ho.
Tím preto vytvoril špeciálny implantát s biologicky rozložiteľným obalom, ktorý obsahuje kmeňové bunky a proteín podporujúci rast nervov. Počas hojenia sa tento obal postupne rozpustí a uvoľní látky, ktoré pomáhajú vytvárať nové nervové tkanivo v okolí implantátu.
Ako nový implantát funguje?
Okrem podpory rastu nervov obsahuje implantát aj drobné, pružné častice s vlastnosťami pamäťovej peny. To znamená, že pri vložení do úst je implantát mierne menší, no po čase sa jemne rozťahuje a presne sa prispôsobí tvaru zubného lôžka. Výsledkom je šetrnejšia operácia, ktorá zároveň znižuje riziko poškodenia existujúcich nervov.
Neprehliadni
Profesor Chen zdôrazňuje, že práve kombinácia novovytvoreného nervového tkaniva s týmto inovatívnym dizajnom umožní implantátu „komunikovať“ s mozgom rovnako ako prirodzený zub. Potenciál tejto technológie je pritom širší, mohla by sa uplatniť aj pri iných druhoch implantátov, napríklad pri výmene bedrového kĺbu alebo pri liečbe zlomenín.
Šesť týždňov po operácii boli implantáty v telách potkanov stále pevné, bez známok zápalu či odmietnutia. Zobrazovanie ukázalo, že implantáty neboli priamo zrastené s kosťou, ale boli obklopené mäkkým tkanivom, čo naznačuje, že okolo nich naozaj rastú nové nervy.
Treba ale podotknúť, že hoci sú prvé výsledky veľmi nádejné, testovanie na ľuďoch je ešte ďaleko. Najskôr sa musí úspešne dokončiť výskum na väčších zvieracích modeloch. Ďalším krokom bude overiť, či mozog skutočne reaguje na podnety z nových nervov vytvorených okolo implantátu.
