Prečo televízne ovládače stále používajú infračervený signál namiesto Bluetooth?
Nový televízor má smart funkcie, aplikácie aj Bluetooth, no ovládač často stále používa starý infračervený signál. Nie je to náhoda, výrobcovia na to majú praktický dôvod.
Televízory sa za posledné roky zmenili na malé počítače v obývačke, no ich ovládače sa v jednej veci stále držia starej školy. V čase, keď domácnosti zaplavili inteligentné zariadenia komunikujúce cez Wi-Fi či Bluetooth, veľká časť diaľkových ovládačov stále posiela základné príkazy do televízora cez infračervený signál. Technológia, ktorá sa začala masovo používať ešte v minulom storočí, tak prežila nástup smart TV, aplikácií aj hlasového ovládania. Prečo je to ale tak? Téme sa venoval portál BGR.
Tento fakt môže pôsobiť paradoxne, najmä preto, že moderné bezdrôtové technológie ponúkajú širšie možnosti. Bluetooth dnes umožňuje prepojiť celé ekosystémy zariadení, od slúchadiel až po inteligentné domácnosti. Napriek tomu sa výrobcovia televízorov infračerveného riešenia nevzdali. A to ani v prípade prémiových modelov. Dôvodov je pritom hneď niekoľko a nejde len o konzervatívny prístup k výrobe.
Kľúčovým faktorom zostáva jednoduchosť. Infračervené ovládanie funguje na priamočiarom princípe vysielania svetelných impulzov, ktoré nesú zakódovaný príkaz. Ovládač v podstate „blikne“ na televízor neviditeľným svetlom a prijímač v televízore tento signál prečíta ako konkrétny pokyn. Napríklad zapni sa, zmeň hlasitosť alebo prepni vstup. Celý proces je rýchly, spoľahlivý a nevyžaduje zložité párovanie ani nastavovanie, čo ocenia najmä používatelia, ktorí nechcú riešiť technické „prkotiny“. Proste si sadneš na gauč a zapneš televízor.
Je to rokmi overený spôsob ovládania televízorov
Dôležité je aj ekonomické hľadisko. Výroba infračerveného ovládača je lacná a technologicky nenáročná. Stačí niekoľko základných komponentov, najmä jednoduchý vysielač v ovládači a prijímač v televízore. Výrobcovia zároveň nemusia riešiť zložitejšie bezdrôtové čipy, párovanie zariadení ani komplikovanejší softvér. Princíp sa v podstate nezmenil. Výrobcovi stačí upraviť kódy v čipe pre konkrétne funkcie a celé riešenie môže fungovať ďalej.
Infračervená technológia má za sebou navyše dlhú a povedzme si na rovinu overenú históriu, počas ktorej sa osvedčila v bežnom živote aj u televíznych maniakov. Už od konca 70. rokov postupne nahradila staršie ultrazvukové ovládače a stala sa štandardom v domácnostiach po celom svete. Používala sa nielen pri televízoroch, ale aj pri ďalších zariadeniach, ako sú prehrávače, klimatizácie či audio systémy. Práve táto univerzálnosť a overená spoľahlivosť jej zabezpečili to, že tu s nami zrejme zostane ešte dlhé roky.
Neprehliadni
Výhodou infračerveného prenosu je aj jeho energetická efektívnosť. Ovládač nevysiela nepretržite. Signál vyšle len vo veľmi krátkych impulzoch v momente, keď stlačíš tlačidlo. To znamená minimálnu spotrebu energie a v praxi aj to, že batérie v ovládači vydržia často oveľa dlhšie než pri zložitejších bezdrôtových riešeniach. Pre majiteľov ide o nenápadný, no pomerne dôležitý benefit, ktorý zvyšuje komfort pri každodennom používaní.
Infračervené ovládanie má však jednu známu slabinu. Musíš mieriť na televízor. Ak medzi ovládačom a prijímačom stojí prekážka, signál sa k televízoru nemusí dostať. To pozná asi každý, kto niekedy skúšal prepínať kanály cez deku, stolík alebo z úplne zlého uhla. Na druhej strane práve táto vlastnosť znižuje riziko rušenia. Ovládač neposiela signál cez steny a nekomunikuje s celou domácnosťou, ale len so zariadením, na ktoré ho nasmeruješ.
Moderné riešenia však prinášajú funkcie, ktoré infračervený prenos nedokáže nahradiť. Bluetooth napríklad nevyžaduje priamu viditeľnosť medzi ovládačom a zariadením. To znamená, že televízor môžeš ovládať aj bez presného mierenia, prípadne spoza prekážky. Pri niektorých zariadeniach sa práve preto Bluetooth využíva na hlasové ovládanie, ovládanie kurzora, aplikácie alebo ďalšie smart funkcie, ktoré by cez obyčajný infračervený signál nedávali veľký zmysel.
Prečo meniť to, čo stále funguje?
Rozdiel je aj v dosahu a flexibilite. Zatiaľ čo IR signál funguje spoľahlivo najmä na kratšiu vzdialenosť a potrebuje priamy smer, Bluetooth dokáže pokryť väčší priestor a zároveň umožňuje prepojenie viacerých zariadení naraz. Teoreticky tak môžeš ovládať väčšiu časť domácnosti, akurát to má aj svoju nevýhodu, alebo skôr menší diskomfort. Ten je v podobe aplikácie, prípadne viacerých aplikácií, lebo výrobcovia nie sú vždy veľmi ochotní zjednodušiť spôsoby ovládania.
A keďže Bluetooth je dnes bežnou súčasťou smartfónov a tabletov, výrobcovia čoraz častejšie ponúkajú možnosť ovládať televízor aj prostredníctvom mobilnej aplikácie. Párkrát som to osobne skúšal, ale komfort klasického diaľkového ovládača to nenahradí. V prípade smartfónu si často nútený pozerať na displej, odomykať telefón, hľadať aplikáciu a trafiť správne virtuálne tlačidlo. Pri obyčajnom ovládači to zvládneš aj po tme a často len pomocou hmatu.
Zaujímavé je, že mnohé moderné ovládače dnes nejdú výhradne jednou cestou. Často kombinujú infračervený prenos aj Bluetooth. Infračervený signál sa môže používať na základné príkazy, ako je zapnutie televízora alebo ovládanie hlasitosti, zatiaľ čo Bluetooth obsluhuje pokročilejšie funkcie, napríklad mikrofón, hlasové povely alebo komunikáciu so smart rozhraním. Výrobcovia si tak nechávajú to najpraktickejšie z oboch svetov.
Napriek týmto možnostiam infračervené ovládanie zo scény tak skoro nezmizne. Je lacné, jednoduché, úsporné a funguje bez toho, aby musel používateľ čokoľvek nastavovať. Jeho „generickosť“, dostupnosť a pohodlnosť tak smartfón ani iný druh ovládania tak ľahko nenahradia. Iné spôsoby ovládania sú skôr príjemným plusom než hlavným dôvodom, prečo by sme mali starý dobrý ovládač hodiť do zásuvky.
