Prečo rakovinové bunky prežijú liečbu a vracajú sa? Vedci odhaľujú ich „tajný trik“ a ako ho o ne pripraviť
Výskumníci v novej štúdii našli spôsob, ako zabrániť rakovinovým bunkám získať odolnosť a vrátiť sa späť po liečbe.
Vedci odhalili trik, ktorý umožňuje rakovine prežiť liečbu a znovu sa vrátiť. Skupina z University of California v San Diegu zistila, že niektoré rakovinové bunky využívajú enzým, ktorý je zvyčajne zapojený do programovanej bunkovej smrti, na to, aby sa udržali nažive. Tento mechanizmus funguje ešte pred tým, než sa objavia klasické genetické mutácie zodpovedné za rezistenciu. Rakovina tak môže „obísť“ liečbu skôr, než sa štandardné lieky stihnú plne prejaviť.
Vedci pomenovali tieto bunky „persister cells“. Ide o podskupinu buniek, ktoré prežijú úvodnú terapiu. Namiesto toho, aby enzým DNA fragmentation factor B (DFFB) spustil ich smrť, funguje na nízkej úrovni a pomáha bunkám znovu sa množiť, informuje Science Daily.
„Toto obráti náš pohľad na bunkovú smrť naruby,“ povedal Matthew J. Hangauer, vedúci autor štúdie a docent dermatológie na UC San Diego: „Bunky, ktoré prežijú liečbu, využívajú sublethálny signál bunkovej smrti na regeneráciu. Ak tento signál zablokujeme, môžeme zabrániť návratu nádorov počas terapie.“
Prečo sa rakovina vracia
Rakovina je zodpovedná približne za jednu zo šiestich úmrtí vo svete. Veľká časť týchto úmrtí súvisí s tým, že nádory najprv reagujú na liečbu, ale neskôr získajú rezistenciu a znovu sa objavia. Tradične sa rezistencia vyvíja počas mesiacov až rokov v dôsledku mutácií, podobne ako baktérie, ktoré si vyvíjajú odolnosť proti antibiotikám. Tento nový mechanizmus je však non-genetický a objavuje sa veľmi skoro, čo znamená, že lekári môžu zasiahnuť skôr a predísť recidíve.
„Výskum väčšinou rieši genetické mutácie. Naša práca ukazuje, že negenetické mechanizmy regenerácie môžu začať omnoho skôr a môžu byť cieľom liekov,“ vysvetlil August F. Williams, prvý autor štúdie.
Štúdia sa zamerala na melanóm, rakovinu pľúc a prsníka. Persister bunky vykazovali nízku aktivitu DFFB, ktorá nestačila na ich zabitie, ale narušovala normálne kontrolné mechanizmy rastu. Keď vedci DFFB odstránili, bunky zostali neaktívne a neobnovili sa počas liečby. Tento enzým pritom nie je kritický pre normálne bunky, čo z neho robí atraktívny cieľ pre kombinované terapie.
Kombinovaná liečba
Budúce terapie by mali využiť dvojúrovňový prístup. Prvá línia by bola existujúca cielená liečba, ktorá zabije väčšinu buniek, a druhá by cielila špecificky na DFFB v preživších persister bunkách. Cieľom nie je nutne bunky zabiť, ale udržať ich v dormantnom stave počas celej terapie. Dôležité je, že DFFB nie je kľúčový pre normálne bunky, takže liek zameraný proti nemu by mal mať výrazne nižšiu toxicitu než klasická chemoterapia, ktorá zasahuje aj zdravé rýchlo sa deliace bunky.
Neprehliadni
Rezistencia, ktorá začína neuniverzálnou aktiváciou enzýmu, mení pohľad na sledovanie pacientov. Aktivácia DFFB by mohla slúžiť ako skorý biomarker hroziaceho relapsu. To umožní rýchlejšiu intervenciu skôr, než sa objavia mutácie vyžadujúce rozsiahlejšie sekvenovanie DNA. Klinické testy by mali okrem hodnotenia zmenšenia nádoru sledovať aj, či liečba dokáže zabrániť aktivácii DFFB u dormantných buniek. Tým sa posúva definícia úspešnej terapie.
Výskum publikovaný v Nature Cell Biology bol podporený grantmi od amerického Ministerstva obrany, National Institutes of Health a American Cancer Society. Hangauer je zároveň spoluzakladateľ a konzultant spoločnosti Ferro Therapeutics, čo vytvára prepojenie medzi akademickým výskumom a možnými terapeutickými aplikáciami. Objav ukazuje, že skoré zameranie na mechanizmy prežitia rakovinových buniek môže výrazne predĺžiť dobu, počas ktorej pacienti zostávajú v remisii. Zároveň otvára novú cestu v boji proti recidíve nádorov.
