VIDEO: Ruský 20-tisíctonový ľadoborec Admiral Makarov zachvátil požiar. Horel priamo v Kronštadte
Ruský ľadoborec Admiral Makarov zachvátil počas opráv v Kronštadte požiar. Pozri sa, ako tento 20-tisíctonový kolos funguje a čo mohlo horieť.
5. septembra zachvátil požiar ruský ľadoborec Admiral Makarov, ktorý bol na opravách v Kronštadtskom námornom závode pri Petrohrade. Na miesto vyslali 52 hasičov a 10 kusov techniky. Približne po dvoch hodinách sa im podarilo požiar lokalizovať, úplne ho zlikvidovali až o 18:30. Zranenia hlásené neboli. Príčina požiaru ani rozsah škôd zatiaľ nie sú známe.
Podľa ruského Telegram kanála 112 začalo horieť v rumpelovom, teda kormidlovom priestore v zadnej časti podpalubia. Nachádzajú sa tam prvky ovládania kormidla. Prvé správy hovorili o ploche približne 100 štvorcových metrov, neskôr ruské záchranné zložky údaj spresnili na 80 štvorcových metrov. Či plamene zasiahli aj samotné riadenie lode, zatiaľ Rusi nepovedali.
The Russian Project R-1039 icebreaker Admiral Makarov suddenly caught fire earlier today while it was undergoing repairs at the Kronstadt Marine Plant in St. Petersburg.
This key Russian vessel was in the yards to repair extensive damage caused by its last shipyard fire in 2024. pic.twitter.com/H3v79ou3KQ
— OSINTtechnical (@Osinttechnical) September 5, 2026
Je to päťdesiatročný kolos s výkonom cez 30 megawattov
Admiral Makarov patrí medzi veľké dieselovo-elektrické ľadoborce. Má výtlak viac než 20 000 ton a vo Fínsku ho postavili ešte v roku 1975. Loď meria 134,84 metra, široká je približne 26 metrov a pri plnom ponore siaha 11 metrov pod hladinu. Posádku tvorí 58 ľudí.
Pod palubou pracuje deväť hlavných dieselových motorov Wärtsilä-Sulzer, každý s výkonom približne 3,38 MW. Dokopy tak dávajú necelých 30,5 MW. Loď má tri veľké štvorlistové skrutky s priemerom 5,4 metra.
Neprehliadni
Admiral Makarov má dieselovo-elektrický pohon. Dieselové motory vyrábajú elektrinu, ktorá následne poháňa motory roztáčajúce tri veľké lodné skrutky. Výhodou je, že loď dokáže dostať na skrutky veľkú silu aj pri veľmi nízkej rýchlosti. To sa hodí práve v ľade, kde sa ľadoborec často pohybuje len pomaly, no musí tlačiť proti obrovskému odporu.
Elektrické motory dokážu pri nízkych otáčkach vyvinúť vysoký krútiaci moment. Ľadoborec tak nepotrebuje vysokú rýchlosť, aby sa dokázal tlačiť cez ľad. Potrebuje hlavne silu a možnosť rýchlo meniť výkon podľa toho, čo sa deje pred trupom a za skrutkami.
Ako sa 20-tisíctonový ľadoborec prediera cez ľad
Aj predná časť Admirala Makarova vyzerá inak než na bežnej nákladnej lodi. Príď nie je navrhnutá iba na rozrezávanie vody s čo najmenším odporom. Pri nájazde na ľad sa časť trupu vyšplhá na jeho povrch a hmotnosť lode ho zhora prelomí.
Preto sú ľadoborce široké, ťažké a majú špecificky tvarovanú spodnú časť trupu. Oceľová konštrukcia zároveň musí znášať opakované nárazy a tlak ľadu na boky lode. Pri dlhšej plavbe nejde o jeden tvrdý úder. Trup dostáva takéto rany prakticky neustále.
Dôležitú úlohu majú aj tri veľké vrtule pod vodou, ktoré loď poháňajú dopredu. Pri otáčaní zároveň vytvárajú silný prúd vody, ktorý odháňa rozlámané kusy ľadu od trupu. Za ľadoborcom tak zostáva voľnejší priechod, ktorým môžu pokračovať ďalšie lode.
Admiral Makarov podľa Rosmorportu zvláda súvislý ľad hrubý približne 1,5 metra pri rýchlosti okolo dvoch uzlov, teda necelé štyri kilometre za hodinu. Na otvorenej vode pritom dosahuje približne 19,5 uzla, viac než 36 km/h. V ľade teda využíva obrovský výkon na pohyb rýchlosťou rýchlejšej chôdze.
Za ľadoborcom zostáva cesta pre nákladné lode
Takýto ľadoborec nepotrebuje Rusko preto, aby sa sám dostal cez zamrznuté more. Jeho hlavnou úlohou je dostať cez ľad ostatné plavidlá. Admiral Makarov ide pred nákladnou loďou alebo konvojom a vytvára kanál, ktorým môžu pokračovať ďalej.
Some have referred to Admiral Makarov as „Project R-1039 class #icebreaker“ while reporting the recent fire.
„1039“ was Wärtsilä’s internal technical project number for newbuildings 398 (Ermak), 399 (Admiral Makarov) and 400 (Krasin). https://t.co/OW8kpDHWik pic.twitter.com/ZZsKvMxeQd
— Railotech (@Railotech) September 7, 2026
Najviac to cítiť pri plavidlách, ktoré nemajú dostatočnú ľadovú triedu alebo výkon na samostatnú plavbu. Ani raz otvorená trasa pritom nemusí zostať voľná. Vietor a morské prúdy kryhy posúvajú a kanál sa môže za ľadoborcom znovu zatvárať.
Admiral Makarov podobnú prácu roky robil aj v Arktíde. Rosmorport ho nasadzoval na Severnej morskej ceste a pri vedení lodí cez oblasti s ťažkým ľadom. V roku 2017 napríklad sprevádzal tri nákladné lode na trase dlhej viac než 2 000 námorných míľ.
V lodenici riešia trup, hriadele aj deväť motorov
Päťdesiatročná loď však potrebuje čoraz viac práce v lodenici. V máji 2025 išiel Admiral Makarov do doku, kde technici čistili a natierali podvodnú časť trupu, kontrolovali konštrukciu, opravovali skrutky a vyberali všetky tri lodné hriadele.
Samostatne sa riešia aj hlavné motory Wärtsilä-Sulzer. Maximálna hodnota zákazky na ich opravu dosahovala takmer 996 miliónov rubľov a práce mali podľa harmonogramu pokračovať až do konca roka 2026. Pri deviatich hlavných motoroch a troch samostatných hriadeľových líniách ide o rozsiahly zásah do pohonu lode.
V novembri 2025 Rosmorport presunul Admiral Makarov z arktickej do severozápadnej pobočky. Po zaradení išlo o jej 15. ľadoborec. Po návrate do služby mal pomáhať pri zimnom sprevádzaní lodí do ruských prístavov vo východnej časti Fínskeho zálivu.
Len pred tromi mesiacmi horela v Kronštadte aj ruská korveta
Kronštadtský námorný závod leží na ostrove Kotlin vo Fínskom zálive, neďaleko významnej základne ruskej Baltskej flotily. Tento rok sa už do správ dostal aj z úplne iného dôvodu.
Ukrajinské sily 3. júna 2026 oznámili, že ich drony zasiahli korvetu Boikiy projektu 20380, ktorá bola v suchom doku v Kronštadte. Následné zábery a satelitné snímky zachytili na lodi požiar.
V prípade Admirala Makarova zatiaľ nič neukazuje na útok. Požiar vypukol počas opráv a jeho príčina zostáva neznáma.
Admiral Makarov horel aj počas opráv v roku 2024
Admiral Makarov pritom nehorel prvýkrát. Požiar na ňom vypukol aj 26. novembra 2024, keď stál pri móle vo Veľkom prístave Petrohrad a takisto na ňom prebiehali opravy. Vtedy sa udalosť zaobišla bez zranení a podľa dostupných správ nespôsobila vážnejšie škody.
Teraz hasiči zasahovali na tej istej lodi znovu. A tentoraz počas opravy, ktorá už sama o sebe siaha až do konca roka 2026.
Najväčšia neznáma je stav kormidlového systému
Admiral Makarov sa ani pred požiarom nemal vrátiť do služby okamžite. Hlavné motory mali zostať v opravách do konca roka 2026. Po požiari pribudne kontrola kormidlového zariadenia, kabeláže a techniky v zadnej časti lode.
Práve riadenie je pri ľadoborci citlivé miesto. Loď musí vedieť meniť smer aj výkon pri veľmi nízkej rýchlosti, cúvať z ľadu a pri sprevádzaní konvoja sa často pohybuje len kúsok pred ďalším plavidlom. Ak plamene alebo teplo zasiahli kormidlový systém, oprava môže byť podstatne väčšia, než naznačuje samotných 80 štvorcových metrov požiaru.
A to je teraz pri Admiralovi Makarovovi najväčšia neznáma. Nie veľkosť požiaru, ale to, čo zostalo poškodené pod palubou.
