Pod povrchom Marsu leží „negatívna hmotnostná anomália“. Naznačuje, že planéta nemusí byť taká mŕtva, ako sme si mysleli
Pod povrchom Marsu sa skrýva anomália, ktorá mení doterajší pohľad na túto planétu. Naznačuje, že červená planéta môže byť oveľa živšia, než si vedci celé roky mysleli.
Mars si dlhé roky niesol povesť „mŕtvej“ planéty. Vedci predpokladali, že jeho vnútro dávno vychladlo, magnetické pole zaniklo a geologická aktivita sa zastavila miliardy rokov dozadu. Nové dáta však ponúkli o niečo odlišnejší obraz, naznačili, že pod povrchom sa stále niečo deje.
Výskum, ktorý vychádzal z meraní sondy InSight, poukázal na to, že planéta zrýchlila svoju rotáciu. Tento jav sa nedá vysvetliť len povrchovými procesmi. Vedci preto začali hľadať odpoveď hlboko vnútri planéty.
Jedno z najzaujímavejších vysvetlení pracuje s predstavou tzv. plášťového chochola, stúpajúceho prúdu horúceho materiálu, ktorý sa tlačí smerom k povrchu. Ak sa takýto proces odohráva pod sopečnou oblasťou Tharsis, znamená to, že Mars si zachoval vnútorný tepelný motor.
Čo sa to teda odohráva pod povrchom Marsu?
Výskumníci hovoria, že teplo pod povrchom môže udržať vodu v kvapalnom stave, aj keď na povrchu panujú extrémne podmienky. Hlboko uložené zásoby vody, tzv. akvifery, by tak mohli existovať dodnes. A kde sa objaví kombinácia tepla a kvapalnej vody, tam vzniká aj otázka možného života, hoci len na úrovni mikroorganizmov.
„Pochopenie Marsu nám pomôže pochopiť aj celú slnečnú sústavu, pretože jeho história zostala zapísaná priamo na jeho povrchu,“ hovorí hlavný autor výskumu Bart Root.
Samotné zistenie zrýchlenia rotácie však stojí na technológii, ktorá pôsobí rovnako zaujímavo ako výsledok. Sonda InSight nepracovala s klasickým meraním času. Využila experiment RISE, ktorý funguje na princípe rádiových signálov.
Neprehliadni
Zo Zeme sa vyšle signál smerom k sonde, tá ho odošle späť a vedci sledujú drobné zmeny frekvencie. Tie vznikajú vďaka rotácii planéty, ide o prejav Dopplerovho javu. Aj minimálny pohyb spôsobí merateľnú zmenu.
Presnosť tejto metódy dosahuje extrémnu úroveň. Vedci dokázali zachytiť zmeny, ktoré zodpovedajú posunu o centimetre na povrchu planéty vzdialenej milióny kilometrov. V praxi to znamená, že dokážu sledovať detaily rotácie s presnosťou, ktorá nemá v planetárnom výskume veľa paralel.
„Pomocou jednoduchých výpočtov vieme vysvetliť približnú veľkosť tohto zrýchlenia,“ vysvetľuje Root.
Zrýchlenie rotácie však neovplyvňuje len vnútro planéty. Do hry vstupujú aj sezónne procesy. Mars má síce veľmi riedku atmosféru, no aj tá dokáže meniť rozloženie hmotnosti.
Ako vzniká anomália pod povrchom červenej planéty
Na póloch počas zimy zamŕza oxid uhličitý a vytvára vrstvy suchého ľadu. Tento proces presúva hmotu z atmosféry na povrch. Keď sa ľad opäť odparí, hmotnosť sa presunie späť do atmosféry. Takéto presuny síce pôsobia nenápadne, no v planetárnom meradle majú merateľný efekt.
Vedci pritom pracujú aj s pojmom tzv. negatívna hmotnostná anomália. Ide o oblasť pod povrchom, kde je rozloženie hmoty iné, než by očakávali. Zjednodušene, akoby tam časť hmoty chýbala alebo sa presúvala, čo môže naznačovať pohyb materiálu hlboko vnútri planéty.
Vedci preto museli tieto sezónne vplyvy starostlivo odfiltrovať. Inak by výsledky skreslil „hluk“, ktorý nesúvisí s vnútornou štruktúrou planéty. Až po odpočítaní týchto efektov sa ukázal stabilný trend zrýchľovania rotácie.
To posilnilo hypotézu, že hlavnú úlohu zohráva presun hmoty v plášti planéty, nie krátkodobé zmeny v atmosfére. Výsledný obraz tak spája viacero procesov, od hlbokého vnútra až po tenkú vrstvu plynov nad povrchom.
Výskum zároveň otvára nové otázky. Ak Mars skutočne udržal vnútornú aktivitu, môže to ovplyvniť aj ďalšie oblasti výskumu, vrátane hľadania vody a potenciálneho života. Zároveň to mení predstavu o tom, ako dlho dokážu menšie planéty udržať geologickú aktivitu.
Vedci preto navrhujú ďalšie misie, ktoré by sa zamerali na presné meranie gravitácie a vnútorných štruktúr. Takéto dáta by dokázali potvrdiť, či sa pod oblasťou Tharsis skutočne nachádza aktívny plášťový chochol.
Zatiaľ ide o scenár, ktorý najlepšie zapadá do dostupných meraní. Mars tak opäť ukazuje, že aj planéta bez zjavného života môže ukrývať procesy, ktoré ju pomaly menia aj dnes.
