Odtlačky prstov nemusia byť úplne unikátne. Umelá inteligencia našla vzor, ktorý môže zmeniť kriminalistiku
Výskumníci z Columbia Engineering pomocou umelej inteligencie zistili, že odtlačky rôznych prstov tej istej osoby nie sú úplne náhodné, ale zdieľajú spoločné geometrické vzorce. To môže polícii pomôcť spájať prípady, ktoré sa doteraz nedali prepojiť, no zároveň to otvára otázky o spoľahlivosti biometrie a riziku zneužitia.
Doteraz sa verilo, že každý odtlačok prsta je úplne unikátny a práve na tom stála celá kriminalistika aj biometrické overovanie. Ak páchateľ zanechal ukazovák na jednom mieste činu a o tri roky neskôr palec na inom, polícia ich nedokázala spojiť, pokiaľ už nemala podozrivého v databáze. Teraz do hry vstupuje umelá inteligencia a mení to.
Skupina študentov a mladých vedcov z Columbia Engineering, vedená Gabeom Guom, vyvinula AI systém, ktorý dokáže odhaliť, že odtlačky rôznych prstov tej istej osoby nie sú úplne odlišné. AI hľadala vzorce zakrivení a uhly špirál v strede odtlačku a zistila, že tradičné body porovnávané vo forenznej praxi, nie sú jediným spôsobom, ako odlíšiť alebo spojiť odtlačky.
„AI nepoužívala tieto body, ale hľadala vzory v uhloch a zakrivení špirál a slučiek v strede odtlačku,“ hovorí Guo.
Výsledky sú pre kriminalistiku revolučné. Teraz môže polícia spájať prípady, ktoré predtým vyzerali ako nesúvisiace. AI dokáže prepojiť odtlačky z rôznych miest činu a odhaliť sériových páchateľov omnoho skôr.
„Ak táto informácia nakoniec ovplyvní vyšetrovanie, môže to pomôcť oživiť studené prípady a dokonca oslobodiť nevinných,“ dodáva profesor Hod Lipson, ktorý projekt podporoval.
Objav má aj temnejšiu stránku
Objav však prináša aj temnú stránku. Ak odtlačky rôznych prstov zdieľajú spoločné vzorce, podvrhnutie biometrického overenia môže byť jednoduchšie. Kvalitný odtlačok ukazováka by teoreticky mohol poslúžiť na generovanie „syntetického odtlačku“ palca, ktorý by oklamal senzor na mobile alebo v banke. Rok 2026 nás tak núti prehodnotiť, či odtlačok prsta stále zostáva bezpečným heslom.
Zaujímavý je aj samotný prístup tímu. Gabe Guo bol laik, nemal žiadne predchádzajúce skúsenosti s forenzikou. AI sa učila „agnosticky“, bez predsudkov a zaužívaných postupov, a hľadala matematickú podobnosť tam, kde odborníci videli len odlišnosti. Tento prístup ukazuje, že expertíza môže byť občas bariérou pre objav a že čerstvý, nezaujatý pohľad môže odhaliť veci, ktoré tradičné metódy prehliadali.
Neprehliadni
AI systém sa postupne učil z databázy 60 000 odtlačkov a dosiahol 77 % presnosť pri porovnávaní jednotlivých párov. Keď systém dostal viacero párov, presnosť sa dramaticky zvýšila, čo môže v budúcnosti zvýšiť efektivitu forenzných vyšetrovaní aj desaťnásobne. Podľa spoluautora Aniva Raya je to len začiatok.
„Predstav si, ako presne to bude fungovať, keď sa AI naučí z miliónov odtlačkov, nie len tisícov,“ varuje.
Tento objav je tiež upozornením pre vedeckú komunitu. Ukazuje, že AI dokáže priniesť nové pohľady aj tam, kde sa zdá, že všetko už vieme. Nástroj, ktorý nemal žiadne predsudky a hľadal vzory nezaujatými očami, vyvrátil dlhoročnú dogmu a otvoril priestor pre nové metódy vyšetrovania.
Vo vyšetrovaní by sa mal výsledok AI stále brať s rezervou
Tento objav však otvára aj nebezpečné dvere, najmä ak sa dostane do rúk nesprávnym ľuďom alebo inštitúciám. V kriminalistike môže vzniknúť pokušenie „dotiahnuť“ súvislosti tam, kde existuje len štatistická podobnosť, nie reálny dôkaz, a spojiť dva prípady pod jedného páchateľa bez ďalších podporných indícií. Vyšetrovanie by sa tak mohlo uberať jedným smerom príliš skoro a prehliadnuť iné stopy, čo ohrozí spravodlivosť aj nevinných ľudí.
Problém sa znásobí, ak súd alebo znalec začne vnímať výstup AI ako autoritu, nie ako pomocný nástroj s chybovosťou. Objav, ktorý má potenciál odhaľovať pravdu, tak pri nesprávnom použití môže slúžiť aj ako sofistikovaný spôsob, ako ju ohnúť v prospech konkrétnej verzie prípadu.
AI teda neberie prácu vedcom, ale stáva sa ich partnerom. Preberá „špinavú“ rutinnú prácu – prehľadá milióny odtlačkov – a vedci sa môžu sústrediť na zaujímavé prípady a analýzu. Symbióza človeka a stroja tu funguje perfektne a ukazuje, kam môže moderná forenzika a biometria smerovať.
