Objavili sme Dysonovu sféru? „Už ma otravujú reči o mimozemských štruktúrach“, hovorí astronóm. Ide skôr o takzvané vesmírne “hotdogy”
Výskumník, ktorý pracuje na projekte WISE sa až príliš často stretáva s hypotézami o Dysonových sférach.
Pred niekoľkými mesiacmi výskumníci naznačili, že jedno z vesmírnych observatórií, WISE, mohlo odhaliť signál takzvaných Dysonových sfér, hypotetických megaštruktúr, ktorých úlohou je získavanie energie z celej hviezdy.
Hoci Dysonove sféry boli hypoteticky navrhované, doteraz sme žiadnu neobjavili a výskumníci nemôžu ani s istotou povedať, že takáto megaštruktúra je technicky zrealizovateľná. Každopádne, ako vysvetľuje portál Space, ak by sme nejakú objavili, znamenalo by to potvrdenie existencie mimoriadne vyspelého života. Natoľko vyspelého, že my ako ľudia, by sme a mohli s našimi znalosťami schovať.
Čo sa ale týka signálov odhalených inštrumentom WISE, nie každý bral do úvahy možnosť, že by mohlo ísť o tieto Dysonove sféry. Výskumníci ale plánujú preskúmať signály znova, pomocou rovnakej misie, ktorá sa ale v roku 2013 premenovala na NEOWISE. Jeden z vedcov verí, že v skutočnosti nejde o Dysonove sféry, ale o takzvané vesmírne “hotdogy”. Ide o prašné galaxie, ktoré majú v sebe hladnú supermasívnu čiernu dieru, ktorá pohlcuje obrovské množstvo plynu.
“Pracujem na projekte WISE už prakticky od jeho počiatkov a musím povedať, že konštantné zmienky o dysonových sférach sú už naozaj veľkou otravou,” tvrdí britský astronóm Andrew Blain.
Blain vysvetlil, že poslednou kvapkou bola štúdia, ktorá sa objavila v lete. Tá sebavedomo tvrdila, že Dysonove sféry skutočne existujú a už sme ich odhalili.
Prečo Dysonove sféry?
Hviezda je hlavným zdrojom energie hviezdnej sústavy. Čím je určitá civilizácia vyspelejšia, tým viac energie potrebuje na to, aby sa dokázala udržať a ďalej rásť. Je preto logické predpokladať, že v určitom bode táto civilizácia bude hľadať spôsob, ako získať energiu priamo z hviezdy, ktorá by v opačnom prípade unikla do vesmíru a stala sa nepoužiteľnou.
Neprehliadni
Tak sa zrodila myšlienka Dysonových sfér, za ktorými stál fyzik Freeman Dyson. Už vtedy ale vedel, že ak takéto megaštruktúry dokážu existovať, potom musia byť dielom mimoriadne vyspelej civilizácie. Koncept tejto hviezdnej elektrárne sformuloval ešte v 60. rokoch minulého storočia a odvtedy množstvo výskumníkov po týchto sférach pátralo. Zatiaľ ale bez úspechu.
Výskumníci vysvetľujú, že jedným zo spôsobov, ako Dysonove sféry odhaliť je pomocou infračerveného žiarenia. To by vznikalo cez odpadové teplo Dysonovej sféry. V máji sa objavila štúdia, ktorá odhalila sedem neobvyklých objektov, ktoré sa podobali na červené trpaslíky, no mali neobvyklý infračervený profil. To podľa štúdie naznačovalo existenciu Dysonových sfér.
Andrew Blain ale s touto štúdiou otvorene nesúhlasí. Podľa jeho názoru ide o nebezpečnú myšlienku, pretože ak by tieto špecifické infračervené signály predstavovali Dysonove sféry, potom by vo vesmíre existovalo obrovské množstvo Dysonových sfér. Namiesto toho verí, že môže ísť o prašné galaxie, ktoré nazýva hotdogy.
“Počet hotdog galaxií v akomkoľvek regióne nočnej oblohy sa zhoduje s tým, čo pozoroval inštrument WISE. Ten hneď našiel sedem špecifických infračervených emisií. S ohľadom na tento objav môžeme povedať, že ide definitívne o prašné a jasné galaxie, no tvrdenie že ide o Dysonove sféry je prinajmenšom diskutabilné,” tvrdí Blain.
Jednoduchšie vysvetlenie
Hot DOG galaxie znamenajú Dust Obstructed Galaxies, teda galaxie, ktorých jadro je zakryté prachom. Ide o veľmi energetické galaxie, ktoré majú vo svojom srdci mimoriadne hladnú supermasívnu čiernu dieru. Tá pohlcuje kvantum hmoty okolo seba pričom materiál okolo nej sa zahrieva na neuveriteľne vysoké teploty. Začína jasne žiariť, no keďže je jadro galaxie zakryté prašnou obálkou, táto infračervená stopa naberá tlmený charakter.
Blain nevylučuje, že objavené objekty môžu byť skutočne Dysonovými sférami, no pravdepodobnosť je malá. Elegantnejšie a realistickejšie vysvetlenie predsa len znie, že ide skôr o galaxie s aktívnou čiernou dierou v jadre, ktorú zakrýva prašná obálka. Blain na záver ale dodáva jednu zaujímavú myšlienku. Verí, že akákoľvek mimozemská civilizácia, schopná postaviť tak komplexné dielo, akým je Dysonova sféra, by určite vedela aj zamaskovať túto megaštruktúru a poslať nám falošný signál. Možno sa teda skutočne aj v zdanlivo nezaujímavých štruktúrach môžu ukrývať najfascinujúcejšie kozmické objavy.
