Nový typ betónu je výrazne pevnejší. Pridali do neho tento odpad, ktorý zmenil jeho vlastnosti. Na trhu sa objaví čoskoro
Výskumníci predstavili betón, ktorý má v sebe kobercové vlákna. Tie mu dávajú špeciálne vlastnosti.
Výskumníci z RMIT University v Austrálii objavili nový inovatívny spôsob, ako zabrániť prasklinám v betóne.
Spôsob, akým dokázali spevniť betónové štruktúry, je použitie odpadových vlákien, ktoré vznikajú pri výrobe kobercov. Použitím tejto metódy dokázali zabrániť prasklinám v betóne až o 30%, čím zlepšili odolnosť materiálu.
“Naša práca adresuje obrovský problém v stavebnom priemysle, ktorý predstavujú výdavky na opravu prasklín v betónových štruktúrach. V Austrálii táto položka predstavuje 8-miliárd austrálskych dolárov, v Spojených štátoch až 76-miliárd dolárov ročne,” vysvetľuje vedúca projektu, doktorka Chamila Gunasekara.
Bezpečnejší stavebný materiál
Štúdia vznikla spoluprácou textilných a materiálových expertov, ktorí skúšali, či možno odpadový textil použiť na spevnenie betónu. Praskanie betónu predstavuje problém, ktorý môže viesť k skoršiemu opotrebovaniu materiálu. Napríklad praskanie betónu na budovách ich nerobí len škaredšími, no môže ohroziť ich štrukturálnu integritu a tým aj bezpečnosť.
Autori zistili, že ak do betónu pridajú odpadové vlákna z kobercov, dokážu spevniť jeho pevnosť až o 40% a tým zabrániť predčasným prasklinám. Austrália je druhým najväčším spotrebiteľom textilu na človeka, po Spojených štátoch. Priemerný Austrálčan každý rok kúpi v priemere 27 kg textilu a 23 kg textilu hodí do koša. Spaľovanie kobercov uvoľňuje do atmosféry viacero toxických plynov a ohrozuje životné prostredie.
Práve preto výskumníci hľadali spôsob, ako kobercový odpadový materiál ďalej zužitkovať. Autori štúdie tvrdia, že až 70% textilného odpadu by bolo vhodných na konverziu do užitočného materiálu.
Neprehliadni
Testovanie betónu s pridanými kobercovými vláknami ukázalo prekvapivé výsledky a autori štúdie veria, že takýto betón by sa mohol už čoskoro dostať na trh.
Nový betón
Výskumníci z RMIT ešte minulý rok vydali štúdiu, ktorá nám ukázala iný spôsob, ako vytvoriť pevnejší betón. Využili pritom ingredienciu, ktorú má doma takmer každý. Tajnou ingredienciou v procese výroby pevnejšieho betónu je káva, presnejšie odpadová mletá káva, z ktorej sa v peci pri teplote 350 stupňov Celzia stáva biouhlie. Využitie tejto odpadovej látky by zároveň mohlo pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov.
Napríklad Austrália vytvára za rok približne 75-miliónov kilogramov kávového odpadu. Globálne sa ročne vyprodukuje viac ako 10-miliárd kilogramov takéhoto odpadu. Nová štúdia však ponúka spôsob, ako by sme ho mohli ďalej využívať. Hlavnou myšlienkou štúdie je nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby kávový odpad skončil na skládkach. O tento projekt prejavilo záujem už niekoľko oblastí, ktoré majú problém so zbavovaním sa odpadu.
Trošku z iného súdka je štúdia vedcov z Northwestern University. Tí jednoduchou zmenou v procese výroby betónu, najpoužívanejšieho materiálu na Zemi, dokázali vylepšiť jeho vlastnosti tak, aby betón dokázal absorbovať oxid uhličitý. Veria, že tento betón nám pomôže zachrániť planétu pred globálnym otepľovaním.
Oxid uhličitý je skleníkový plyn, ktorý vzniká pri spaľovaní fosílnych palív, napríklad pri priemyselných procesoch, v spaľovacích motoroch áut alebo aj pri lesných požiaroch. Keďže ide o skleníkový plyn, oxid uhličitý síce dovolí slnečnému svetlu preniknúť na povrch Zeme, čím ju ohrieva, no potom teplu nedovolí uniknúť späť do vesmíru, čím sa teploty na planéte zvyšujú.
Počas laboratórnych experimentov vedci zistili, že efektivita ukladania oxidu uhličitého v betóne dosiahla až 45%. Znamená to, že zo všetkého CO2, ktoré vedci do betónu vložili, betón uchoval takmer polovicu.
Betón je najpoužívanejším stavebným materiálom na svete a momentálne by svetu pomohlo, ak by sme dokázali nájsť spôsob, ako vyrábať betón s nulovými emisiami alebo ako vytvoriť betón, ktorý emisie uhlíka dokáže stiahnuť. Na takzvanom zelenom betóne pracuje viacero výskumníkov a ak ťa táto problematika zaujala, do pozornosti ti dávame napríklad tento článok.
