Niektoré čajové vrecúška uvoľňujú milióny mikroplastov, ktoré sa môžu dostať do črevných buniek
Vedci skúmali čajové vrecúška a zistili, že pri príprave čaju uvoľňujú miliardy mikročastíc plastu. Tieto častice dokážu preniknúť do našich buniek, a dokonca aj do ich jadra, čo môže mať dopad na naše zdravie.
Nová štúdia výskumníkov z Universitat Autònoma de Barcelona (UAB) naznačuje, že niektoré čajové vrecúška na báze polymérov uvoľňujú mikro- a nanoplasty do tiel spotrebiteľov. Neznamená to, že by si sa mal vyhnúť svojmu obľúbenému čaju, ale skôr by si mal zvážiť spôsob jeho prípravy.
Obavy, že okrem príchute listov sa do čaju uvoľňujú aj drobné plasty, sú tu už dlhšiu dobu. Málo prác sa ale venovalo tejto problematike tak podrobne, ako tá od vedcov z UAB.
Vedci študovali čajové vrecúška, ktoré boli vyrobené z materiálov ako polymérov nylon-6, polypropylén a celulóza. Tu treba podotknúť, že ide o typy vrecúšok, ktoré sú bežne dostupné v obchodoch.
Výskum ukázal, že čajové vrecúška vyrobené z polymérov, ako nylon-6, polypropylén a celulóza, uvoľňujú do čajových nálevov obrovské množstvo častíc. Použitím pokročilých analytických techník ako napríklad SEM (Skenovacia elektrónová mikroskopia), TEM (Transmisná elektrónová mikroskopia) a ďalších, sa podarilo detailne charakterizovať častice.
Bežné čajové vrecúška uvoľňujú viac mikroplastov, než sme si mysleli
Výskum odhalil, že pri varení čaju polypropylén uvoľňuje približne 1,2 miliardy častíc na mililiter s priemernou veľkosťou 136,7 nanometrov. Ďalej, celulóza uvoľňuje asi 135 miliónov častíc na mililiter s priemernou veľkosťou 244 nanometrov. Zatiaľ čo nylon-6 uvoľňuje 8,18 milióna častíc na mililiter s priemernou veľkosťou 138,4 nanometrov. Počet častíc je ale menej dôležitý ako to, ako môže typ ovplyvniť telo.
Neprehliadni
Ako tieto plasty môžu ovplyvniť naše telá?
Výskum ukázal, že častice MNPL dokážu preniknúť cez bunkovú membránu (obal bunky) a dostať sa do vnútra bunky. Bunky produkujúce hlien sa ukázali ako najviac „náchylné“ na prenikanie týchto častíc, čo naznačuje, že hlien môže hrať úlohu pri zachytávaní a transporte častíc. Znepokojujúcim zistením bolo, že niektoré častice sa dostali až do bunkového jadra. Jadrom bunky je miesto, kde sa nachádza DNA, genetický materiál bunky.
„Experimenty s biologickou interakciou ukázali, že črevné bunky produkujúce hlien mali najvyššiu absorpciu mikro a nanoplastov, pričom častice dokonca vstúpili do bunkového jadra, v ktorom je uložený genetický materiál.“, uvádzajú výskumníci v publikovanej správe.
Možno sa teraz pýtaš, aký to môže mať dopad. Ak častice nejakým spôsobom ovplyvnia alebo poškodia DNA, môže to hypoteticky viesť k dlhodobým problémom. Napríklad k zápalom, mutáciám DNA, prípadne môžu zvýšiť riziko chronických ochorení čreva alebo iných systémových problémov a podobne.
Záverom ale treba uviesť, že autori výskumu neboli schopní stanoviť žiadne definitívne dôsledky z vystavenia uvoľneným časticiam, bez ohľadu na ich typ. bunky, ktoré sledovali, nevykazovali žiadne merateľné poškodenie. Je ale nevyhnutné prízvukovať, že pozorované prenikanie častíc do buniek je len prvotným zistením a na posúdenie dlhodobých dopadov je potrebný ďalší výskum.
