Nie každý deň trvá rovnako dlho. 5. augusta sa s našou planétou stalo niečo zvláštne
5. augusta 2025 bol deň kratší než zvyčajne.
V letných mesiacoch tohto roku sa naša planéta roztočila o niečo svižnejšie, než je zvykom. Konkrétne 5. augusta 2025 bol deň kratší o 1,33 milisekundy, približuje server theconversation.com. Detail, ktorý si pri pohľade na hodinky nevšimneš, no pre vedcov a astronómov je to pozoruhodný jav. Odhaľuje totiž komplexnú súhru prírodných javov a vesmírnych síl. Svet okolo nás je jednoducho stále fascinujúci.
Deň nemá vždy presne 24 hodín
Bežne deň vnímame ako presných 24 hodín, teda čas medzi dvoma východmi Slnka. Tento takzvaný slnečný deň však nie je totožný s hviezdnym dňom, ktorý sa meria podľa rotácie Zeme voči vzdialeným hviezdam.
Hviezdny deň je kratší približne o štyri minúty, preto sa musí Zem po otočení k hviezdam ešte trochu dotočiť, aby sme videli Slnko na rovnakom mieste na oblohe. Rozdiel je pre bežný život zanedbateľný, no pre pochopenie času ako takého zásadný.
Čas na našej planéte nie je konštantný
Zmeny v dĺžke dňa nie sú náhodné. Za ich vznik môže hneď niekoľko prírodných procesov. Svoju úlohu zohráva vietor a dynamika atmosféry, ktorá trením vplýva na povrch Zeme. Podieľajú sa aj pohyby oceánskych prúdov, rozloženie horských masívov či dynamika zemského jadra. A nesmieme zabudnúť na Mesiac. Jeho gravitačná sila spôsobuje príliv a odliv, ktoré v dlhodobom horizonte rotáciu Zeme spomaľujú. Aj preto sa Mesiac od našej planéty každoročne vzdiali o niekoľko centimetrov.
Ako vedci zisťujú takéto nenápadné zmeny? Merania sú oveľa presnejšie, než by si čakal. Už od 70. rokov minulého storočia používajú atómové hodiny, ktoré dokážu merať čas s mimoriadnou presnosťou. Moderné rádioteleskopy zase sledujú polohu Zeme voči kvazarom, extrémne jasným a vzdialeným aktívnym jadrám galaxií. Práve tieto technológie umožňujú sledovať rotáciu planéty s presnosťou na milisekundy.
Neprehliadni
Na rotáciu planéty vplýva veľa elementov
Takéto merania majú obrovský význam aj v praxi. Používajú sa napríklad pri navigácii satelitov a GPS systémoch, kde už aj malá odchýlka v čase spôsobí chyby v určení polohy.
Skrátenie dňa o milisekundu môže znamenať odchýlku až o pol metra. Aby bol čas v súlade s rotáciou Zeme, zavádzali sa v minulosti tzv. priestupné sekundy. Od roku 1972 ich pridali už 27, no v roku 2022 sa rozhodlo, že od roku 2035 sa ich používanie zruší. Moderné technológie si totiž s týmito korekciami často nevedeli poradiť.
Hoci človek takéto zmeny nepocíti, pre vedu a techniku majú zásadný význam. Tento fenomén ukazuje, že Zem je v neustálom pohybe a neustále interaguje so svojím kozmickým prostredím. Momentálne vidíme v niektorých obdobiach zrýchlenie rotácie, no dlhodobý trend smeruje k jej spomaľovaniu. V horizonte tisícročí by sa deň mohol predĺžiť až na 25 hodín, čo by zásadne zmenilo nielen dĺžku času, ako ho poznáme, ale možno aj samotný spôsob života na planéte.
